Ťažko mi je veriť, že ktokoľvek s IQ nad 95 verí premiérovým táraninám. Aspoň tým najnehoráznejším. Jeho agenda je ako klasická pyramídová hra. Pripomínajú mi to jeho klamstvá, demagógia a populizmus, na ktorých stojí premiérová popularita. Populizmus a klamstvo boli jeho volebnou stratégiou. Po voľbách pokračoval premiér v splietaní ako pavúk sieť klamstiev, zavádzaní, poloprávd, populistických drístov, ktoré sa prelínajú, často si odporujú, ale v konečnom dôsledku sú také poprepletané a pevné, že sa do nej lapí množstvo voličov, presne ako múch do ozajstnej pavučiny. V tejto sieti sa stráca logika, súvislosti a zdravý rozum. Mimochodom, toto si zaslúži aj istý obdiv. Prežiť s takou popularitou, akú požíva náš neokomunistický predseda vlády je fenomenálne, ak je podstatou popularity duševná prázdnota, populizmus a spleť klamstiev.
Je viac ako isté, že pyramída postavená na bezbrehom populizme sa raz zrúti s veľkým rachotom. Bude to však inak, ako pri pyramídových hrách, kde sú poškodení len zúčastnení hráči. Poškodení budeme my všetci, aj tí, ktorým sa vyhadzujú žalúdočné vredy už len pri pohľade na zlosťou znetvorenú tvár premiéra. Je to niečo ako kolektívna vina. Vďaka tým, ktorí sa nechali oblbnúť, si vyžerieme šafárenie nekompetentných grázlov všetci do radu. Vážení focovoliči a aj slotavoliči. Zahrali ste sa vabank s nami všetkými a evidentne by ste mali väčšiu šancu vyhrať na rulete ak by ste stavili celý svoj majetok na jedno číslo, ako dúfať, že premiér meniaci názory ako chameleón farby vám pomôže.
Natíska sa mi otázka, na koho sa v oblbovaní premiér zameral. Niektoré jeho činy a iniciatívy by totiž vyzneli smiešne a nedôveryhodne aj v Dobšinského Prostonárodných povestiach. Je na čase vážne sa zamyslieť nad psychickým zdravím premiéra. Ak verí tomu čo trepe, jeho psychická deviácia pokročila do patologického štádia. Potom je nebezpečný ako vírus Ebola. Duševne chorý premiér = katastrofa. Ak je to celé len prefíkane nainscenované kino, je to dávno zrelé na paragraf vlastizrady.
Skôr si však myslím, že škodlivé a nezmyselné výplody jeho chorého mozgu však majú nejakú cieľovú skupinu obyvateľstva, ktorej sú adresované, majú svoj zmysel a sú cielené. Myslím si, že súdruh premiér sa zameral na primitívnejších voličov a voličov, ktorí sa nezaujímajú o politiku. Musí mať jasno v jednej veci. Voliči, ktorí myslia, čítajú tlač, počúvajú rozhlas a televíziu, trochu sa zaujímajú čo sa tu deje, tak tí sú mimo jeho dosah, tým býva na grcanie po každom jeho „štátnickom" prejave. Týchto dennodenne len utvrdzuje, že on a celá jeho zberba „Jánošíkov" nie je čeče. Takýchto neoblbne. Nech by robil čokoľvek, nebodaj konvertoval aj islam (ak by to bolo pre neho prospešné, rýchlosťou blesku by sa tak stalo), už má neodvrátiteľne imidž nepríjemného svrabu, ktorého sa každý túži čo najskôr zbaviť.
Takže logicky mi vyplýva len jedno. Celé politické kino premiéra je inscenované pre primitívov, parazitov a voličov nezaujímajúcich sa o politiku. S primitívmi nič nenarobíme, jednoducho „komu není vzhúru dáno, v apetéce nekoupí". Parazitmi nazývam tú kastu populácie, ktorá profesionálne vydrbáva so štátom a sociálnym systémom. Všetci isto poznáte kopec takýchto hníd. Rétorika neokomunistického premiéra musí byť pre nich ako pre kresťana pocit pohladenia duše Duchom svätým. Títo bastardi milujú komunizmom presiaknutú politiku, lebo tá sľubuje rozhadzovať dnes a teraz, sľubuje sociálne dávky (ktoré sa dajú pretaviť do piva a borovičky), čo bude neskôr ich nezaujíma, napríklad či dostanú aj ich deti dôchodky. Takže tieto dve kategórie populácie sú rybníkom, kde premiér nahadzuje tony návnad a zaručene na ne „zaberú". Keďže veľmi podobnú štruktúru majú aj druhé dve koaličné strany, je vysoko pravdepodobné, že sa premiérovi podarí nachytať aj ďalších „elitných" voličov v rybníkoch SNS a HZDS. Stými sa nedá pohnúť, takí budú stále a vždy. Verím však, že tak ako všade vo svete, ja aj u nás podobných indivíduí len zopár.
Nakoniec sú tu najrozličnejší ľudia, ktorých politika nezaujíma. Nechcem nikoho hádzať do jedného vreca, ale myslím si, že politika neoslovuje a nebaví viac ženy, ako mužov. To nechce byť výčitka, je to jednoducho konštatácia faktu, nie každý má záujem o politiku, nie každý chce riskovať zhubný nádor pri stresoch nad úchylnými vyjadreniami politikov. Mnohí ľudia tak na pol ucha počúvajú správy (napríklad popri inej robote), kde sa zrazu blysne premiér a hromží na druhý dôchodkový pilier, prípadne na zisky finančných skupín, prípadne na SPP. Bez hlbšieho skúmania, vytrhnuté z kontextu to vyzerá dobre. Náš oduševnený a zanietený socialista má obavy o obyčajných ľudí, záleží mu na osudoch ľudí, púšťa sa nebojácne do súboja so silnými protivníkmi, atď. Takto by sa dali jednoduchým spôsobom interpretovať premiérové plamenné prejavy. Aby človek pochopil, o čom premiér „točí", treba si prečítať aj nejakú analýzu, komentár odborníka, minimálne preňúrať dôkladnejšie tlač. Chytrejší prídu na to aj sami, len treba dobre počúvať a trochu viac nad témou myslieť.
Pozrite sa na svoje okolie, čo väčšinu zaujíma, akými témami žije národ. Veľmi sa nemýlim, ak prehlásim, že okrem jedného časopisu, celá žurnalistika žije z bulváru. Obyvateľstvo isto viac zaujíma ktorému pracháčovi leští bambus nejaká silikónom napumpovaná blonďavá „celebrita" z televíznej obrazovky, ako si prečítať analýzu škodlivosti útokov premiéra na druhý dôchodkový pilier. Potom nečudo, že nám rozum ostáva stáť, odkiaľ sa berie toľko oblbnutých ficovoličov. Voliči, ktorých nezaujíma politika a volia len tak od brucha sa spamätajú až vtedy, ak socialistická Sodoma-Gomora priamo ovplyvní množstvo šuchotavých papierikov v ich peňaženkách a dotkne sa priamo ich štandardu a pohodlia. Presne tak to bolo aj za Mečiara. Až keď situácia začala byť neúnosná a hrozil kolaps celého štátu, až potom sme sa prebudili. Lenže cena, ktorú sme za Mečiarovu brutálnu rabovačku zaplatili bola nehorázne vysoká. Obávam sa, že nás to v istej miere čaká znova.
Ďalším problémom je pamäť. Keď som nedávno napísal článok v ktorom som sa pokúsil vymenovať väčšinu prúserov a lúpeží našej neokomunistickej vlády, prišli mi mnohé pozitívne reakcie. Ľuďom ktorí to videli takto pekne po kope zodvihlo žalúdok a mnohým došlo, o čom je „socializmus s ficovou tvárou". Vtip je v tom, že zabúdame. Za roky kadejakých podivných vlád sme si zvykli na nespočetné množstvo kriminálnych činov z dielne najvyšších ústavných činiteľov. Preto jednotlivé kauzy ani nikoho nedráždia a neprekvapujú, lebo prichádzajú postupne a postupne sa aj strácajú. Dokonca existuje vo verejnosti istá dávka tolerancie. Povzdych, čo sa rozčuľujete, kradlo sa vždy a vždy sa aj bude, poznáme všetci dobre. Evidentne sa rozčuľujeme nad práve aktuálnym prúserom (pomaly každý deň) a staršie kauzy pomaly miznú z našich pamätí. Keď ich však dáme dokopy, naberá to obludné rozmery. Myslím si, že fenomén zabúdania je signifikantný práve pre ľudí, nezaujímajúcich sa o politiku. Preto je možné, že sa našej neokoministickej vláde prepečie toľko prúserov bez väčšej ujmy na zdraví. A som presvedčený, že oberpopulista premiér to vie veľmi dobre. A svoju pyramídu klamstiev, bludov a demagógie úspešne buduje aj naďalej, spoliehajúc sa na staré osvedčené triky, ako je odvádzať pozornosť od ozajstných svinstiev na témy dráždiace nízke pudy ľudí, klamať a populistickými výkrikmi socialistických hesiel čičíkať verejnosť, mlčať a nevyjadrovať sa, prípadne použiť starú osvedčenú taktiku, najlepšia obrana je útok.
Nevidím to ani do budúcna ružové. Opozícia je smiešna, nevie argumentovať a nevie zaujať. Viem, je to ťažké byť vyrovnaným sparingom pre „hardcore" populistu, ale niečo sa musí zmeniť. Neviem, pomohla by nová strana? Pomohla by zmena ošúchaných ksichtov za nové? Inak aj opozícia mi dobre lezie na nervy. Som doslova vyvalený, akí babráci sa z nich vykľuli. Chýba mi aj riadna investigatívna žurnalistika. Keď porovnám Slovensko s Nemeckom, sme ako primitívna rozvojová krajina v tejto oblasti. Ak by v Nemecku bývalý kancelár kúpil vilu, ktorej cena mnohonásobne presahuje jeho legálny príjem a vysvetlil by pôvod financií tak ako sme to zažili u nás, som ochotný staviť sa o čokoľvek, že by tam nezostal kmeň na kameni, nešetrilo by sa ničím, pokiaľ by novinári nevyčmuchali kompletne celú story. Jedno ako dlho by to trvalo. A u nás? Smiešne. Politici si vlastne môžu gratulovať, že máme tak slabú (respektíve nemáme žiadnu) investigatívnu žurnalistiku. To by sme sa dozvedeli iné špinavosti!!!
Ak sa nestane zázrak, budeme tu mať lupičov a parazitických politikov aj ďalšie volebné obdobie. Ledaže by sa ten zázrak stal.
