Predpokladám, že moje články nečíta nikto o kom píšem, lebo by ma asi už dávno dali zastreliť siskou. Je mi jasné, že toto moje teoretizovanie nemá reálnu šancu na úspech, ani keby bolo akokoľvek dobré. Chcel som len zverejniť jeden môj nápad, o ktorom si myslím, že je lepší ako vládny a podrobiť ho kritike čitateľov. Nech vidím, či sa pozdáva, alebo nie.
Vychádzal som z nasledovného. Vláda (pokúsim sa tento raz vyvarovať expresívnych prívlastkov) vyčlenila celkom solídnu sumu na tlmenie účinkov hospodárskej krízy. Tie peniaze sú naše, tie peniaze sme vláde dali my všetci, ktorí platíme dane, priame, alebo nepriame. Ako chce vláda tieto peniaze použiť? Napríklad na sociálne podniky. Osobne som zmysel systém tých sociálnych podnikov nikdy celkom nepochopil, ale to čo som pochopil mi hovorí, že sú to umelo vytvorené „firmy", ktoré majú nasilu a umelým spôsobom zamestnať ľudí, ktorí majú niečo robiť (čo vlastne?). Otázka znie, aký efekt to prinesie a čo z toho celého zostane. Ak to vôbec bude nejako fungovať, tak jediný efekt bude, že zopár Smerákov zarobí nenormálne peniaze (majitelia sociálnych podnikov) a zopár ľudí dostane o trošku viac peňazí za nezmyselné roboty, ako keby boli na úrade práce. Po zániku týchto podnikov, okrem napakovaných majiteľov, nezostane nič.
Ďalšou oblasťou je podpora veľkých investícií. Už som skôr písal, že futrovanie peňazí do veľkých projektov, ako sú diaľnice, výstavby elektrární a podobne, neprinesie žiadne významné zníženie nezamestnanosti. Ak má byť ambíciou tlačenia peňazí štátu do veľkých projektov zníženie nezamestnanosti, tak tento efekt sa nedostaví! Nebudem teraz argumentovať prečo, to som písal v skorších článkoch. Podpora veľkých investícii je síce lepší nápad ako sociálne podniky (predsa len cesty a diaľnice je treba), ale aj rizikový (zadĺženie, neistý účinok na zamestnanosť a pod.). Ešte viac zbohatnú asi dve firmy, prípadne len jedna, som si takmer istý, že väčšinu tendrov vyhrá firma známeho eštebáka, mecenáša Smeru, ktorý bonzoval aj na vlastnú matku, robotníci budú väčšinou Poliaci, Rumuni a Ukrajinci.
Moje riešenie je nasledovné. Ak už chce štát napchať miliardy korún na podporu zamestnanosti a podporu ekonomiky, tak nech už to má aj trvalý efekt. Na rozdiel od súdruhov vo vláde si myslím, že oveľa lepším nápadom by bolo podporiť veľa drobných projektov. Uvediem príklad.
Prečo by nebolo lepšie použiť peniaze napríklad na rekonštrukciu škôl po celom Slovensku. Školy chátrajú, sú v dezolátnom stave, nutne potrebujú opravy. V hrubých rysoch si viem predstaviť model, že každá škola by mala nárok na dotáciu opravy, alebo rekonštrukcie za štátne peniaze. Efekt takéhoto riešenia? Množstvo malých a stredných firiem po celom Slovensku by malo možnosť nájsť si prácu, zamestnať ľudí a prežiť. Čo je však najpodstatnejšie, zostala by aj nejaká trvalá hodnota v podobe zrekonštruovaných škôl! Určite by aj skôr a ľahšie boli nezamestnaní ochotní dočasne prijať podradnejšie zamestnanie, lebo by to bolo v ich regióne, nablízku! Zároveň by sa „potiahli" aj ďalší dodávatelia materiálov, prípadne rôzni remeselníci, od elektrikárov, cez izolatérov, murárov, obkladačov, klampiarov a ďalších.
Analogicky by to nemuseli byť len školy. Napadajú ma napríklad nemocnice, domovy dôchodcov, detské domovy, rôzne historické pamiatky, ako hrady, zámky, múzeá, kaštiele a podobne.
Ústredná myšlienka je, veľa malých a drobných investícii, roztrúsených po Slovensku, tam, kde to treba, aby veľa menších a stredných firiem v regióne malo možnosť dostať robotu a aby za naše peniaze zostalo niečo zmysluplné a trvalé.
Viem, je to zatiaľ naplácané trošku nahrubo. Viem, že by vyvstalo množstvo otázok a problémov, ale ak by sme na chvíľu zabudli, čo za zberbu zlodejov riadi náš štát, tak by nemal byť veľký problém, „učesať" tento nápad tak, aby fungoval. Najväčší problém by som videl v korupcii. Ako zabezpečiť spravodlivé a férové podmienky na výberové konanie? V našich podmienkach je to takmer neriešiteľné. Aj to by sa však dalo (aspoň v teoretickej rovine). Napríklad existuje jeden účinný a jednoduchý mechanizmus. Zmanipulované tendre a výberové konania (takmer všetky, kde má paprče štát) sa „vyrábajú" zhruba nasledovným spôsobom. Prvou možnosťou je, byť najlacnejší. Nie je to veľký problém, keď máte niekoho, kto vám v druhom kole pošepne, koľko treba z ceny zraziť, aby vaša ponuka bola najlacnejšia. Po vyhratom výberovom konaní sa cena zase „naženie" rôznymi dodatkami nielen že naspäť, ale niekedy nehorázne drzo do astronomických čísel. Druhou možnosťou je udržať výberové konanie v tajnosti, „vybraná" firma, ktorá má vyhrať si zoženie dve, tri „placebo" ponuky od známych, ktoré sú samozrejme vyššie a čuduj sa svete, vyhrá. Vlastne ešte existuje aj tretia cesta, kedy lupiči majú takú drzosť, že priamo dohodia zákazku vybranej firme rôznymi obštrukciami. Učebnicový príklad je ministerstvo výstavby, kedy stámilióny zhrabne nastrčená firma Divného Janka, ktorá sa ako jediná zúčastnila výberového konania, lebo tender utajili tak, že ani KGB by sa za to nemuselo hanbiť.
Takže ako na to? Jednoduché pravidlo. Najlacnejší a najdrahší automaticky z kola von! Basta. Vyhráva druhá najdrahšia ponuka. Tu je na firmy vyvinutý tlak, odovzdať cenovú ponuku reálnu, najviac sa približujúcu skutočným nákladom. Samozrejme, aj toto je možné zmanipulovať. Lenže ja nie som zákonodarca, aby som to vymyslel do detailov, ale dá sa to, je to možné vymyslieť. Dokonca si myslím, že ak by som si dal tú námahu, tak by som vedel aj sám vymyslieť systém, ktorý by eliminoval korupciu. Ak by som ho nevedel vymyslieť, tak by som sa pozrel, ako to vyriešili inde, napríklad v Dánsku (najnižšia miera korupcie v EÚ) a skopíroval by som ten systém. To by sa však všetci tí parazitujúci úradníci a politici sami odstavili od koryta, čo sa určite nestane.
Je tu samozrejme ešte množstvo nezodpovedaných otázok. V akej výške by mohla byť investícia na jeden objekt, ako určiť prioritu, ktorý objekt áno, ktorý nie, ako by sa vymyslel mechanizmus prideľovania dotácií, kto by to schvaľoval a podobne. To všetko by však bolo riešiteľné. Aspoň v normálnej spoločnosti.
Na záver to zhrniem. Namiesto veľkých investícii, namiesto nezmyselných umelých pracovných miest, by bolo lepšie použiť naše peniaze na veľké množstvo drobnejších investícii tam, kde to aj tak treba. Výsledkom by boli vynovené a zrekonštruované objekty aj tak v podstate patriace štátu, množstvo menších firiem a dodávateľov vo všetkých regiónoch by malo robotu a peniaze na prežitie. Efekt zníženia nezamestnanosti by mal oveľa väčšiu šancu na úspech ako pri mega projektoch. Samozrejme nemyslím si, že toto by bol všeliek. Je tu však reálny balík peňazí a tento balík sa podľa mňa dá použiť lepšie, rozumnejšie, s lepším efektom! Čo si o tom myslíte?
