Sledujem v tíšku, čo sa to u nás deje. Čistý hardcore. Začínam byť skeptický, či sa tak skoro zbavíme premiéra a jeho parazitov. Pripomína mi červotoča, ktorý pekne v teplúčku vyžiera najlepšie drevo v nosnom tráme, ktorý pomaly oslabuje, až sa raz zlomí a spadne celý krov. Kto raz mal červotoča, vie, ako ťažko je ho vyhubiť. A opozícia je mimo. Až katastrofálne mimo. A červotoč môže byť vyškerený od ucha k uchu.
Náš boľševický premiér je paranoik. Že nie? Tak čítajte definíciu tejto zákernej duševnej deviácie. Je to „Chronické, pomaly pokračujúce duševné ochorenie, vyznačujúce sa bludmi. Chorí trpia najčastejšie velikášstvom a stihomamom“. Pre uctievačov premiéra, o ktorých si myslím, že by sa im mozgy ťažko dali umiestniť do slepačích hláv tak aby nehrkotali, vysvetlím. Velikášstvom trpiaci človek je ten, kto si o sebe myslí, že je najmúdrejší, najšikovnejší, najlepší, najgeniálnejší zo všetkých. Stihomam označuje pocity prenasledovania, podozrievavosť, vzťahovačnosť a vytváranie predstáv, ktoré neodpovedajú realite. Objavuje sa pri niektorých psychických ochoreniach alebo po požití niektorých psychotropných látok. Tak čo? Sedí to? Alebo berie psychotropné látky? Ani to by ma neprekvapilo.
Na blogu som začal uverejňovať články preto, lebo ma štve, čo sa tu deje. Chcel som osloviť hlavne tú časť uctievačov premiéra, ktorí nemajú úplne lobotomizované mozgy a dokážu ešte rozmýšľať. Lenže všetky argumenty a fakty, ktoré odhaľujú nášho (vlastne vášho, lebo môj určite nie je) boľševického premiéra sa míňajú účinkom. Pripomínate mi sfanatizovanú masu nejakej sekty. Tam tiež nie je kritika vodcu prípustná a ovečky visia vodcovi na perách a hlcú bez rozmýšľania všetko, čo im nakecá.
Nechcem dnes rozpitvávať ďalšie debility z dielne premiéra a vlády. Chcem ale napísať vám, 40% menšine, ktorí máte ešte schopnosť myslieť, ale nechali ste sa dobehnúť populistickým, demagogickým boľševikom. Urobili ste medvediu službu sebe a svojim deťom. Podnikám asi 15 rokov (aby ste ma v diskusii nenapádali, nemám žiadne politické zázemie a ani som za žiadnej vlády nemal), zažil som a prežil prakticky všetky vlády, všetky útoky na podnikateľov, všetky zákony, dane, nariadenia a polená, ktoré nám hádžu jednotlivé vlády pod nohy. Každý podnikateľ je (alebo ak chce prežiť musí) ekonóm aj bez ekonomického vzdelania. Ekonomické zákony sú aj zákony elementárnej logiky v podnikaní. Jednoduchá súvislosť príjmy – výdavky nepustí. Kto ju nepochopí, skrachuje. Zamestnanie a platy dokáže dlhodobo udržať len zdravá firma. Aj štát je firma. Za Mečiara, bol tento štát chorou firmou. Preto sa takmer zrútilo hospodárstvo. Ak niekto neustále vykráda firmu, onedlho v nej nezostane nič. A to sa udialo. Potom vláda komunistov a pravice nič extra nespravili, ale aspoň čiastočne stabilizovali pomery. Firma začala s ozdravným procesom. Následná vláda spravila zo Slovenska to, čo je dnes. To, že máme nezamestnanosť pod 8%. To, že investori sa k nám hrnuli a dávali nám prácu a platili do rozpočtu dane a peniaze. Táto pravicová vláda ma presvedčila, že bola tisíckrát sociálnejšia, ako vlastnými rečami opantaní boľševici. Firma sa značne uzdravila.
Za tejto vlády firma začína zase chorľavieť. Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, čestné slovo, neviem si spomenúť ani na jednu vec, ani na jeden zákon tejto vlády, ktorý by bol dobrý, ktorý by vylepšoval veci a posúval nás ďalej. Aj socialisti dokážu implementovať dobré zákony (častejšie však nie), ale u nás žiadni socialisti neexistujú. Snáď si niekto naozaj vážne nemyslí, že premiér, ktorý stihol byť počas svojho krátkeho života už komunistom, členom pohrobku komunistickej strany, nezávislým, protagonistom nejakej indiferentnej tretej cesty a potom prikúpením miniatúrnej Volfovej straničky sa mohol nazvať sociálnym demokratom, je naozaj sociálny demokrat? Politika jeho strany je to najhoršie, čo nás mohlo postihnúť. Na čele s paranoidným predsedom. A masou nekritických, oblbnutých voličov.
Akokoľvek sa budete zvíjať ako posolení červíci, pravdou je to, že najsociálnejšia politika je pravicová politika. Vo svete to chodí tak, že vo väčšine vyspelých krajín pravicoví politici dávajú ekonomiku do poriadku, samozrejme za nevôle obyvateľstva a následne sa dostávajú k moci ľavičiari s populistickými frázami, ktorí ju veľmi rýchlo zhumpľujú. Takto to ide cyklicky. Ale to hovorím o ozajstných ľavicových demokratoch. Náš boľševik nie je ani demokrat, ani ľavičiar, len mocou posadnutý človiečik, ktorý sa obklopil tým najhnusnejším, čo v žumpe politiky pláva. Na margo toho, musím pogratulovať obdivovateľom divného Janka. Z malého zlodejíčka, vykrádača áut a predajní sa stal top politik a obrovský pracháč. Vôbec tomu nerozumiem, ako môže 12% obyvateľstva pociťovať erekciu pri pohľade na túto figúrku. Zrejme to tak musí byť, lebo garantujem, u našej Anči to nie je možné. Osobný názor: každý, kto bude ešte raz voliť tohto gaunera, by mal byť zákonom zbavený svojprávnosti a nikdy viac by nemal byť pripustený k urne!
Milá 40% menšina. Pomaly ale isto sa u nás deformuje podnikateľské prostredie. K štátnym zákazkám sa nedostane nik, kto nemá politické konexie. Z každej akcie ide 10 až 20% (alebo aj viac, tipujem že pri úspešnosti zametania na ministerstve obrany za niekoľko miliárd by to bolo viac) do vrecka úradníka, strany, alebo politika. Že to tak bolo aj v minulosti? Bolo, ale garantujem, že nie až takéto brutálne ako dnes. A aj keď to neradi počúvate, len zdravé podnikateľské prostredie vám zabezpečí podporu v nezamestnanosti, dôchodky, diaľnice a dobré zdravotníctvo! Tie peniaze ktoré premiér rozhadzuje kade tade, nie sú jeho! On k nim neprispel ani korunou! Keď ich rozhádže, tak si môžete byť istí, že ani neprispeje. Vyparí sa ako gáfor a na hojdacom kresle sa bude uškŕňať a spomínať na to, akí ste boli sprostí, keď ste mu hltali jeho drísty aj s navijákom.
Od viacerých známych som počul, že sa začínajú vracať výpalníci. Hrozí nám nezmyselné plytvanie peniazmi cez PPP projekty, výstavbu širokorozchodnej koľaje z Ukrainy a hroziace súdne spory s poisťovňami. Vláde sa nedarí udupať druhý dôchodkový pilier, tak útočia ako rozbesnené hyeny a som presvedčený, že budú dovtedy vymýšľať ako ho zlikvidovať, kým sa im to nepodarí. Ak sa vás to dnes netýka, tak verte, že sa to bude týkať vašich detí. Tlupa neschopných ľudí okolo premiéra nie je v stave popri vykrádaní štátnych peňazí vymyslieť nič progresívne, preto dopady na ekonomiku sa onedlho prejavia a zase bude nutné opravovať a sanovať. A čo myslíte, kto to zaplatí? Tragikomické na tom je, že väčšinou (nie len u nás) sú voliči populistov z radov sociálne slabších vrstiev. A najväšľím paradoxom je, že všetky prúsery boľševických a populistických vlád si najviac odnesú vždy práve ich voliči. Pracháči, firmy a podnikatelia sú dávno za vodou a majú skúsenosti, prostriedky a možnosti ako prežiť v pohode aj besnenie boľševických politikov. Je to pre mňa ako zlý sen. Premiérovi voliči budú najviac pykať za jeho výčiny. A toto je to hlavné, čo som vám chcel povedať. Môžete sa smiať, urážať a zlostiť koľko chcete, na tomto fakte nezmeníte nič, bude to presne tak.
Na záver si neodpustím jednu poznámku k aktuálnej téme. Médiá. Je logické, že boľševik nenávidí médiá. Boľševik je paranoidný, preto neznáša kritiku a odhaľovania tunelárčin jeho poskokov. Objavy škandálov sú ako zrnká piesku, ktoré postupne odstraňujú masku z tváre boľševika. A maska musí za každú cenu zostať. Lebo sponzorov a mecenášov je mnoho a za 8 rokov čakania riadne vyhladli. A nakŕmiť ich nie je jednoduché, hlavne keď ultrapravicová vláda nechala po sebe tak málo štátnych podnikov, ktoré by sa dali rozkradnúť. Preto sú pre boľševika média nepriateľ číslo jeden. Preto im robí zle.
Ja som na rozdiel od boľševika veľmi rád, že tie médiá máme. Aj keď asi odhalia len špičku ľadovca, tak určite už svojou činnosťou zachránili veľa peňazí a odhalili množstvo prasačín, nie len tejto vlády.
Médiá boľševika ponížili (oprávnene) a ponižujú každý deň, keď vyťahujú na svetlo božie jeden prúser za druhým. Ak by nebolo slobodných médií, nikdy sa nedozvieme o tom, ako teta doklepla svojej bývalej firme 1,5 milióna z našich peňazí, pričom sa ukázalo, že sú to zlodeji dlžiaci ťažké milióny na daniach. Premiér sa vtedy mlátil do pŕs ako King-Kong, že ako je všetko v poriadku, ako si všetko preveril – nuž, klamstvo v priamom prenose! Nedozvedeli by sme sa ani o tom, že chcel darovať (zas len naše – nie jeho) peniaze cigánskej kapele na auto. Ani o predražených tendroch o 2 miliardy! Ani o tom, že poradca ministra zdravotníctva je odsúdený zlodej, ktorý chodí za predsedom parlamentu na pokecy. Ani o tom, že keď mal byť premiér na súdnom pojednávaní s Miklošom, tak oklamal súd, keď poslal ospravedlnenie, že je v zahraničí a pritom škodil v parlamente. Ani o tom, že on sám ten súdny proces torpéduje obštrukciami a naťahuje ho, lebo je mu jasné, že ho prehrá. Ani o tom, že na služobnom aute nášho podareného ministra spravodlivosti sa rozváža celá jeho rodinka. Ani o tom, ako sa dohadzujú pozemky z Pozemkového fondu. Ani o tom, že náš divný Janko za mladi vykrádal autá a musel utiecť späť na Slovensko aby ho nestrčili do basy. Ani o tom... A takto môžeme pokračovať do nekonečna.
Za to som im vďačný. A agresivita generálneho tajomníka strany Smer sa s pribúdajúcim časom stupňuje. V prírode platí, že tak ako sa správa dominantný samec, tak sa správa aj stádo. Má tento národ už naozaj všetko na háku, alebo sme geneticky poznačení komunistickým režimom, že nám imponujú primitívni populisti s diktátorskými maniermi? Na Slovensku je dusno.
Viem, že nájsť slušného politika je ťažšie ako nájsť mníšku v bordeli. Dajú sa však nájsť menej slušní, slušnejší a neslušní politici. To, ako si vyberieme ovplyvní náš život viac, ako si dokážeme predstaviť.
P.S. V úvode som sa nepomýlil, „Libanonská zmluva“ som napísal schválne tak ako nám to povedal náš bývalý prokurátor komunistického režimu, ktorý je podľa prieskumov horúci kandidát na znovuzvolenie. To len pre vysvetlenie, aby ste si ušetrili komentáre v diskusii na túto tému.
