Skúsme najprv krátku rekapituláciu hviezdnej kariéry cteného pána premiéra. Začal ako aktívny zväzák a neskôr komunista. Niet sa čo čudovať. Vtedy sa dala spraviť kariéra len cez stranu, takže bez ohľadu na to, aká zvrhlá a neľudská bola ideológia súdruhov Marxa a Lenina aplikovaná v praxi, náš premiér si ju osvojil a zjavne ju má osvojenú až do dnes. Komunistickí vrahovia a primitívny despoti zodpovední za nespočetné tragédie ľudských osudov boli podľa jeho vlastných slov „ľudia, ktorí sa osvedčili“. Keď už bolo jasné, že KSČ je definitívne v prdeli, nelenil a šup ho, stal sa z neho ľavicový demokrat. Keď mu jeho stranícky súdruhovia nedali flek, ktorý by mu mal podľa neho patriť, začal opatrne, ale čoraz častejšie kvikotať proti vlastným a spravil presne to, omieľal a kritizoval celú volebnú kampaň, zdrhol zo strany, po chrbte ktorej sa dostal do parlamentu. Pritom SDĽ bola stále tou istou stranou komunistických bastardov, akou bola na začiatku, nič sa nezmenilo. A najmä keď videl ako sa koráb s názvom SDĽ začína potápať, nelenil a šup ho, už bol zástanca nejakej komickej tretej cesty a on sám tvrdí, že založil novú stranu. Kolujú o tom všelijaké fámy, mne sa najlogickejšia pozdáva tá, že zopár prachatých ľudí vyšípilo dieru v politickom spektre a vymysleli novú stranu, na čelo ktorej sa najlepšie hodil urazený, populistický a ušomraný dnešný premiér. Stačí trošku pozrieť, od koho tiekli peniažky do novej strany. Keďže nejaká tretia cesta bola akýsi mačkopes, ktorému nikto vlastne nerozumel a sám vodca sa stále zamotával vo svojich podivných výrokoch, ako bolo velebenie komunistického režimu a jeho pohlavárov, či neskrývaný obdiv k Fidelovi, alebo večne sa meniace názory podľa toho, čo chceli počuť voliči, využil situáciu a kúpil si tú srandovnú straničku s názvom SDSS (dúfam že som nepoplietol poradie písmen). Tým sa rýchlosťou blesku stal sociálnym demokratom a hlavne sa dostal do PES. Pritom v roku 2002 sa ježil ako morská sasanka keď sa ho niekto pýtal, či je socialista. Toľko k ideovej a názorovej stálosti najdôveryhodnejšieho politika na Slovensku.
Po celý čas, čo si nadháňal voličov, ho charakterizovalo jedno. Všetko, ale úplne všetko čo robila predchádzajúca vláda prezentoval ako zlé, ožobračujúce slovenský národ a našu krajinu. Ak si spomeniete, hlavne vy, robovoliči, tak ešte aj vstup do EÚ sabotaval. Síce nie priamo, ale zaspomínajte si na jeho výroky z roku 2002 a 2003, kde verejne bľabotal, aká katastrofa to bude pre Slovensko vstup do EÚ. Hlavne strašil obrovským nárastom cien a služieb. Ako klamal, vieme dnes všetci. Čo bolo však podľa mňa zrelé na paragraf vlastizrady, bolo to, že sme mali v referende rozhodnúť o vstupe do EÚ a tento had veľmi nenápadne a prefíkane šíril nezmyselné klamstvá a to len preto, lebo za každú cenu potreboval nabudiť dojem, že všetko čo robí Dzurindova vláda je na prd. Milí robovoliči. Pamätáte ako tesne dopadlo referendum? Viete si predstaviť, keby neprešlo, čo by sme tu dnes mali? Váš chameleón bol v mihu letku ochotný kvôli svojej patologickej túžbe po moci zničiť túto krajinu. Ťažko si viem predstaviť zákernejší úmysel.
Dnešný súdruh premiér začal pred voľbami sľubovať všetko a každému, o kom si myslel, že ho upečie svojimi sľubmi. Ak by to pomohlo, bez problémov by sľúbil do roka a do dňa výťahom spojiť Zem s Mesiacom. Ten populizmus bol taký bezbrehý, že asi neexistuje politik, ktorý by mu mohol konkurovať. Pamätáte na výroky o katastrofálnej ekonomickej situácii, o hladových dolinách, o ožobráčenom slovenskom národe, o rozkradnutom hospodárstve a ďalšie drísty? Toto sa servírovalo z jeho úst neustále a pomaly sme mali strach otvoriť konzervu, či odtiaľ náhodou nevyskočí vodca opozície s nákupným vozíkom plným drahých potravín. Veľké peniaze, populistický spôsob kampane, klamstvá a účelové marketingové kampane priniesli ovocie.
Tu sa však natíska otázka, ako je to možné? Sme naozaj národ kapustných hláv, strácame pamäť, sme zdegenerovaní, alebo čo sa to stalo? Ako je možné, že takýto zákerný chameleón oblbol až také množstvo ľudí? A hlavne, ako je možné, že mu rastie popularita? Veď po prevzatí moci, sa spojil s tým najhorším odpadom, čo v našej politickej žumpe pláva. To vám nevadí, milí robovoliči, že sa váš mesiáš spolčil práve s tými hyenami, ktoré boli priamo zodpovedné za totálnu devastáciu našej krajiny, za našu izoláciu a posmechy zo zahraničia, za rozkradnutie všetkého, čo sa dalo? Asi nie. Nevadí vám akými podivnými a neschopnými ministrami sa obklopil? Akí ľudia sú v pozadí tejto sebránky?
Takže ako to vlastne je možné? Toť moja úvaha. Premiérovi neklesá popularita, ba dá sa povedať že stúpa preto, lebo neurobil nič. Je to na smiech, aby niekomu za nič nerobenie rástla popularita, ale u nás to tak je.
On samozrejme aj niečo spravil, napríklad tesne po voľbách postavil policajtov na križovatku Patrónka aby riadili dopravné zápchy. Taktiež dovolil kradnúť svojím kumpánom a firmám po dobu, kým sa na to nepríde. Ak sa niečo novinári vyňúrajú, zatvári naštvano (ale až na poslednú chvíľu, kedy je to únosné) a príslušného ministra, alebo úradníka presunie za trest na nejaké lepšie platené miestečko, najlepšie do Bruselu.
Ale vážne. Zamyslite sa nad tým, čo spravil váš milovaný premiér za dva roky. A to nehovorím o nejakých reformách. Systémovej reforme sa v žiadnom rezorte nepriblížil ani na milimeter. Vlastne je to tak, že čoho sa pokúsil chytiť, to dokonale spackal, ako napríklad zdravotníctvo. Čo teda spravil, ako pomohol ekonomike, ľuďom? Znížil nám dane na pohonné hmoty, ako si s tým kedysi robil v parlamente kampaň? Koľko kilometrov diaľnic postavil? Pardón, zabudol som. Zrušil výberové konanie na privatizáciu letiska a k letištnej hale sa pristaval stan. Veď načo by sme privatizovali, štát je lepším vlastníkom, načo stavebný bordel, keď existuje tak fenomenálne jednoduché riešenie, postaviť stan a je to. Znížil DPH na knihy. Zlacneli? A veru už ma nenapadá nič, čo by spravil. Pritom vás dokáže presvedčiť, že spravil viac, ako všetky predchádzajúce vlády spolu. Ste retardovaní?
Aby bolo jasné, argument, že či niečo spravil on, alebo niekto vo vláde je smiešny. Keď máte aspoň trochu zmysel pre pozorovanie, zbadáte, že nikto vo vláde si ani neškrtne bez požehnania všemohúceho truhlíka. Takže kľudne možno zosobniť všetko čo sa spravilo, alebo nespravilo do jeho osoby.
Ak niekto začne argumentovať Schengenom, či prijatím eura, tak len pripomeniem, že neurobil nič iné, iba dokončil to, čo bolo začaté predchádzajúcou vládou. Dokonca pár dní po voľbách štekal niečo z obrazovky v takom zmysle, že spochybňoval prijatie eura, čo malo za následok okamžitý pokles koruny. Až neskôr, keď zrejme dostal inštrukcie od svojich zdesených sponzorov, sa prihlásil k zavedeniu eura.
Som presvedčený, že podvedomý strach mal z neho asi každý. Neverím, že ten zlostný a neúprimný ksicht v kútiku duše nedesil každého normálneho človeka. Neverím, že jeho vyhrážanie sa pred voľbami, ako všetko zrúca, nevyvolával v ľuďoch obavy. Ale zrejme populistická kampaň a nenávisť veľkého množstva ľudí k Dzurindovi zapracovali tak, že si voliči povedali, riskneme to, dáme mu šancu. Som si istý, že po voľbách aj mnohí robovoliči so stisnutou riťkou čakali, aký prúser sa to na nás dovalí. Vďaka tomu, že ich oklamal, väčšinu vyhrážok nesplnil, neurobil prakticky nič, len sa vezie v rozbehnutej ekonomike, si mnohí vydýchli. A aj keď to znie neuveriteľne, tu je príčina premiérovej popularity. Navyše, ako správny populista, s kamenným ksichtom vyhlasuje, že tam kde sme, je výlučne jeho práca. Pravdepodobne pribúdajú jedinci, ktorí tomu veria a preto mu zrejme ovečky pribúdajú do košiara. Aspoň podľa kadejakých prieskumných agentúr. Napadá ma, či nemá prsty aj v tých prieskumoch. Nech nad tým rozmýšľam akokoľvek, prieskumy hovoria, že takmer každý druhý volič vyznáva premiéra. Ale napríklad ja nepoznám vo svojom okolí ani jedného takého. Zaujímalo by ma, kde sú tí ľudia.
Na záver si dovolím skromnú prognózu. Paralela SMERU s HZDS je nespochybniteľná. Strana jedného muža. Úspech a neúspech padá na populistickej schopnosti každý prúser otočiť vo svoj prospech, prípadne zvaliť na medzinárodné sprisahanie, alebo opozíciu. Koľko trvalo, kým sme prekukli Vlada? Pritom náš premiér je oveľa zákernejší a sofistikovanejší, ťažšie čitateľný a populistickejší. Zákonite sa však dostaví neodvrátiteľné. Žiadne reformy, žiadna vízia, neschopní a nekompetentní ministri a úradníci, neustále pokusy o vykrádanie štátneho rozpočtu alebo iných statkov povedú pomaly ale isto k odkrytiu pravej tváre dnešnej vlády. Po čase nebudú zaberať ani debility, ktorými zatiaľ úspešne maskuje všetky kauzy. Otázka je, koľko to bude trvať. Ak mimikry premiéra prestanú byť účinné, zmizne celá jeho strana, tak ako zmizla Vladova. Potom uvidíme klasické divadlo. Akonáhle bude s preferenciami zle, začnú dnes horliví socialisti miznúť z premiérovej strany ako potkany z potápajúcej sa lode, úplne jedno kde, len aby sa upichli kdekoľvek, kde bude šanca zostať pri koryte.
