Len pred pár dňami som plná piesku a dojmov z prvého dotyku s arabskou kultúrou zamávala dovolenke v Maroku. Tam som sa zasa na niekoľko dní rozlúčila s pohodlným spánkom, bežne dostupnou pitnou vodou, a tiež s myšlienkou, že nie všetko, čo je oranžové, súvisí s nemenovaným operátorom a nie každý, kto je na billboarde, musí byť Paľo Topoľský a Jana Hubinská alias rodinka Veselých, hviezdy z reklamy na nemenovanú banku...
Okrem toho, moje dôrazné „goodbye“ na slovenský spôsob zažili aj Maročania, ktorí mi ako exotickej svetlovláske nástojčivo a lámanou angličtinou núkali svoje berberské „big heart“ a „passionate touching“ ešte prv, než sa stihli spýtať na meno. Ale o Maroku neskôr a omnoho viac...
Deň pred dovolenkou som sa ešte stihla zúčastniť jedného „goodbye“ v istej dedinke v okrese Dunajská Streda, ktoré sa mne, mojim kolegom a celej firme rozhodla dať hlava a určite viac ako pätina „srdca a pečienky“ nášho odboru. Takže som sa (a nielen ja) teraz, načas ochudobnená o profesionálnu autoritu a výnimočného kolegu, ocitla v podovolenkovom nadšení vo svojej kancelárii s hŕbou nových úloh a výziev a vyzváňajúcim telefónom, v ktorom ma – pre zmenu – každý víta...
Takže vitajte aj vy na mojom blogu, prajem príjemné čítanie...
...a dovidenia! J
