Dlhodobá nezamestnanosť v SR (3. časť)

V rámci dlhodobej nezamestnanosti sú najrizikovejšími skupinami osôb ľudia, ktorí nechcú pracovať a ľudia s neprimeranou kvalifikáciou (teda tí, čo pracovať chcú, no nemôžu kvôli nedostatočnému vzdelaniu). V krátkosti sa teda povenujem druhej menovanej skupine. Aj prvá skupina (tí, čo nechcú pracovať) by sa dala riešiť. Týmto riešením by však bol narušený jeden základný pilier liberalizmu, a to osobná sloboda jednotlivca. A okrem iného by sme boli skritizovaní Európskou úniou za porušovanie práv.Ako som v jednom z predošlých článkov poznamenal, na Slovensku je dostatok voľných pracovných miest (aktuálne 17 000), ale aj dostatok voľných pracovníkov. A tu sa nachádza problém. Drvivá väčšina týchto nezamestnaných sú buď na zlom mieste (nachádza sa v inej časti Slovenska ako v tej, kde sa nachádza voľné pracovné miesto), čo je lepší prípad. Pretože firmy sa snažia samé zvyšovať mobilitu pracovnej sily tým, že poskytnú zamestnancom určité bonusy (doprava z domu do práce zadarmo, príspevok na ubytovanie, prípadne plne hradené ubytovanie zo strany zamestnávateľa). V tom horšom prípade má zlé vzdelanie. Buď príliš nízku kvalifikáciu, alebo je vyučený v odbore, ktorý neponúka voľné pracovné miesta. Tomuto javu sa vraví štruktúrna nezamestnanosť. Neodborne vysvetlené : je veľa voľných prcovných miest, ale nie v odbore, alebo v sektore, v ktorom sú vyučené voľné pracovné sily. Ak štát chce znížiť túto štruktúrnu nezamestnanosť (a tým čiastočne aj dlhodobú nezamestnanosť) mal by urobiť pár opatrení. Za všetky vymenujem len dve. Rekvalifikácie. Nie som si istý, ale mám pocit, že tento program bol zrušený. Bola to dobrá aktivita predchádzajúcej vlády. Systém rekvalifikácií bolo potrebné len vylepšiť. A to tým spôsobom, aby si uchádzač o prácu nevyberal sám rekvalifikačný kurz, ale aby mu bol pridelený v oblasti (odbore), v ktorej je v danom regióne dostatočný počet voľných pracovných miest. Druhou možnosťou zníženia štrukúrnej nezamestnanosti je, aby sa zefektívnila činnosť úradov práce. Teraz to je tak, že úradníčky v tejto inštitúcii sú príjímané do klasického pracovného pomeru, teda na dobu neurčitú. Veľmi sa nesnažia nájsť nezamestnanému prácu (česť výnimkám), pretože vedia, že keby v danom regióne nebolo nezamestnaných, polovička z týchto úradníkov by prišla o svoju prácu. Navrhujem teda, aby úradníci na Úrade práce boli prijímaní na dobú určitú, napríklad 1 rok. V prípade potreby by sa im pracovný pomer predĺžil (ak by bolo ešte v danom regióne veľký počet nezamestnaných). Ďalej by som do ich platu okrem fixnej zložky zakomponoval aj variabilnú zložku v závislosti od výkonu, teda koľkým uchádzačom nájde adekvátne zamestnanie. Mnohí by si povedali : čo ak im fixná zložka mzdy stačí a nebudú sa snažiť (a dobrovoľne sa vzdajú variabilnej zložky). Opatrením proti takémuto správaniu by bolo, že úradník by mal určitú kvótu umiestnenia uchádzačov na pracovné miesta. V opačnom prípade by došlo k pokarhaniu a pri pretrvávajúcej neochote zo strany úradníkov by sme sa s nimi museli rozlúčiť.Oba uvedené nástoje (rekvalifikácie a efektívnejšia činnosť Úradov práce) by sa mohli skombinovať. Nevyužívať dané nástroje oddelene.Toto sú len dve z mnohých možností. No pre obmedzený priestor a akútnejšie problémy, ktorým by som sa chcel vo svojich analýzach venovať, som uviedol len tieto dve možnosti. Dúfam, že raz sa táto situácia zmení a dlhodobá nezamestnanosť ( a štruktúrna nezamestnanosť) nebude viac pre Slovensko problémom. Držme si palce, nech naše Slovensko prosperuje a nech každý z nás k tomuto cieľu prispeje vlastnou prácou. Nech každý z nás je svojim spôsobom prospešný pre túto spoločnosť.