Bohužiaľ toľko totiž dnes obyvateľov Bratislavy tieto zľavy stoja. Nie, nie je tomu tak, chcel by som, aby zľavy dostali tí, ktorí si ich zaslúžia. V prvom rade si myslím, že je nesprávne, aby obyvatelia mesta Bratislava skladali cez svoje dane na zľavy všetkým občanom Európskej únie. Prečo majú mať v Bratislave Viedenčania alebo obyvatelia Brna rovnaké zľavy ako obyvatelia Bratislavy? Je tomu tak iba preto, lebo Bratislava poskytuje zľavy cez Dopravný podnik Bratislava, ktorý na základe európskej legislatívy nemôže ľudí deliť podľa trvalého bydliska. Dopravný podnik Bratislava, ako verejno-obchodná spoločnosť, je povinný dať rovnakú zľavu pre všetkých obyvateľov Európskej únie.
V mnohých mestách na Slovensku je z tohto dôvodu zavedená bezkontaktná čipová karta, ktorej význam je zúžiť poskytovanie zliav iba na obyvateľov konkrétneho mesta. Na Slovensku sa vydávajú bezkontaktné čipové karty napríklad aj v Košiciach, Žiline, Trnave, Martine, Trenčíne, Poprade, Prievidzi, Zvolene, či v Považskej Bystrici. V týchto mestách sú v rôznych kombináciách zľavy viazané na vlastníctvo bezkontaktnej čipovej karty (ďalej BČK). Aby som bol konkrétnejší, v druhom najväčšom meste SR Košiciach majú bezplatnú dopravu osoby vo veku nad 68 rokov, ale iba s osobitnou BČK. Ak ju nemajú vybavenú, majú nárok iba na 50% zľavu. Podobne aj ťažko zdravotne postihnutí občania majú bezplatnú dopravu opäť iba ak majú vybavenú BČK, inak majú nárok iba na 50% zľavu. BČK stojí v Košiciach 6,8 € a je nutné jej každoročné predlžovanie platnosti. Ako vidieť, Bratislava vzhľadom k tomu, že ju zľavy stoja 20 miliónov eur, pristupuje k poskytovaniu zliav oproti ďalším slovenským mestám veľmi benevolentne.
Som preto presvedčený, že je potrebné otvoriť diskusiu o tomto aspekte verejnej dopravy v Bratislave. Je dôležité nájsť odpoveď na otázku, či Bratislavčania chcú financovať zľavy pre ľudí nielen žijúcich mimo Bratislavy, ale žijúcich aj mimo hraníc Slovenskej republiky, zo svojich daní. Ak sa zhodneme obyvatelia Bratislavy, že chceme, je to v poriadku.
Myslím si však, že doteraz sa nikto ani nezamýšľal nad tým, že sa v Bratislave takto benevolentne poskytujú zľavy. Dokonca si dovolím povedať, že nikto obyvateľov Bratislavy neinformoval o tom, že táto benevolencia stojí mesto Bratislava ročne niekoľko miliónov eur. Pritom ich nikto nechce škrtať obyvateľom mesta Bratislava. Často sa rozhorčujeme nad stavom verejných priestranstiev a úrovňou verejných služieb v Bratislave a málokto sa zamyslí nad objemom financií, ktoré na tieto účely môže mesto použiť. Tak, ako sa nedokáže jedna zdravotná sestra dostatočne postarať o tridsať imobilných pacientov na oddelení, podobne sa ani zopár pracovníkov technických služieb nedokáže v priebehu dňa dostatočne postarať o čistotu a poriadok v rajóne s tridsiatimi ulicami. Práve takto získané milióny by sa mohli použiť na zlepšenie čistoty verejných priestranstiev, skrášlenie mesta, či podporu mladých rodín.
Odkladanie riešenia tohto dlhoročného problému by bola premárnená šanca ako skutočne pomôcť mestu Bratislava a Bratislavčanom. V doterajších krokoch nového primátora mesta I. Nesrovnala vidím nádej, že je pripravený riešiť problémy s dopravou novou energiou rovnako, ako sa jeho nástupom výrazne zdynamizovala rekonštrukcia Starého mosta cez Dunaj.
Verím, že začneme v krátkom čase viesť na pôde (nielen) mestského zastupiteľstva vecnú a faktami podloženú odbornú diskusiu bez emócií a lacného politikárčenia. Najhoršie, čo sa v tejto situácii môže Bratislave stať, je ovládnutie témy populistami a ich jednoduchými riešeniami, ktorých pohnútkou nie je dobro Bratislavčanov, ale vidina lacno získaných politických bodov.