Ako rozprávka prináša Dáma vo vode svoju vlastnú mytológiu. Tá je výsledkom fantázie M. Night Shyamalana, a nie je veľmi zložitá. Na začiatku filmu sa divák dozvie, že kedysi dávno spolu vo svete koexistovali ľudia a Tí, ktorí žili vo vode vo veľmi tesnom zväzku. Ľudia s Tými, ktorí žijú vo vode komunikovali. Vodné bytosti im radili, ako správne konať a ľudia im načúvali. Postupne sa však ľudia sťahovali stále viac do vnútrozemia a stratili s vodnými bytosťami kontakt, aby nakoniec celkom zabudli, že existujú. A samozrejme už nenačúvali ich radám, a preto odvtedy až dodnes žili vo vojnách a chaose. Tí, ktorí žijú vo vode sa snažia opäť nadviazať kontakt s ľuďmi, čo však nie je jednoduché. Aj preto, že mimo vody majú svojho prirodzeného nepriateľa - stvorenie, ktoré ich požiera.
Všetko toto sa dozviete hneď v úvode filmu. No ďalšie detaily, resp. pravidlá sa divák dozvedá už v priebehu deja spolu s hlavným hrdinom, ktorým je Cleveland Heep, smutný správca obytného domu s bazénom, v ktorom sa objaví jedna z vodných bytostí.
K týmto, veľmi podstatným častiam príbehu sa Cleveland dopracuje tak, že sa jednoducho chodí pýtať svojej čínskej obyvateľky domu (vo filme má príbeh korene v starej Číne). Tá mu z nie celkom jasných dôvodov nie je ochotná rozprávku povedať, a tak to trvá takmer polovicu filmu, než si ju vypočuje celú. Zvyšok filmu sa potom nesie v duchu snahy o naplnenie tohto rozprávkového príbehu. A z toho plynie upozornenie druhé. Ak sa totiž povie Shyamalanov film, tak takmer automaticky sa vynára predstava záverečnej veľkej pointy. Upozornenie znie: Nečakajte veľkú pointu. Príbeh sa istým spôsobom naplní, ale žiaden prekvapujúci zvrat , či odhalenie sa nekoná.
Neznamená to, že sa mi film nepáčil, ale fakt je, že občas som pocítil záchvev nudy, pretože pravdupovediac, celý ten príbeh okolo vodných bytostí ma nedokázal natoľko zaujať. Napriek tomu svojou ideou je Dáma vo vode o nachádzaní dôvodu svojho bytia a svojej úlohy v živote. Myslím, že podobnými vecami sa v určitom období života zaoberá mnoho ľudí, a v tomto by im mohla byť Dáma vo vode blízka, aspoň mne bola. Naviac je tu výborný Paul Giamatti, ktorý v posledných rokoch zažíva svoj vrchol (od Bokovky - 2004, cez oscarovú nomináciu za Druhú šancu - 2005 až po v Amerike práve uvádzanom filme The Illusionist - 2006) a v Dáme vo vode je prvýkrát hlavným hrdinom vo veľkom štúdiovom filme. Ďalej je tu Bryce Dallas Howard, ktorá zažiarila v Osade, a v Dáme vo vode má síce titulnú rolu, no len malý priestor na herecký výkon. Väčšinu času vyzerá ako vystrašené šteniatko, o ktoré sa treba starať, a v potrebných chvíľach nasadí trochu záhadný úsmev. Mám však pocit, že scenár po nej ani nič viac nevyžadoval.
V kontexte Shyamalanových filmov hľadanie vlastného životného poslania nie je ničím novým - podobnú tému spracovával aj v Znameniach, či vo Vyvolenom (v podstate aj Šiestom zmysle). Na druhej strane sa Shyamalan, podobne ako v Osade, aj keď v Dáme vo vode skôr v druhom pláne, odovzdáva posolstvo o tom, že ľudia by mali hľadať cestu ako napraviť súčasný svet a nepokoj v ňom. Ja osobne za najvydarenejší Shyamalanov film považujem Vyvoleného, nasleduje Šiesty zmysel a Znamenia, a potom Osada. Dámu vo vode radím niekde na na úroveň Osady.
Či ísť alebo neísť na Dámu vo vode je samozrejme na vás. Ak bez výhrad akceptujete Shyamalanovu mytológiu, bude to bod pre vás, a film si užijete viac. Rovnako tak, ak vám vyhovuje režisérovo typické - veľmi pozvoľné - tempo rozprávania. A pomôže aj ak viete, kto je Paul Giamatti a máte ho radi. Aj tak však pochybujem, že sa pre niekoho stane Dáma vo vode nezabudnuteľným filmovým zážitkom. Hodnotenie : ●●●○○
