Kráľ vyslal svojich synov, aby s pomocou ich strýka Nizama (Ben Kingsley) porazili jeho nepriateľa. Počas ich vojnvoého ťaženia sa synovia dozvedia, že nepriateľovi dodáva zbrane mesto Alamut, v ktorom vládne chýrne krásna princezná Tamina (Gemma Arterton). Kráľove vojská pod vedením jeho nastršieho syna a nasledovníka Tusa preto zaútočia na Alamut, a vďaka Dastanovej šikovnosti ho rýchlo porazia. Na znak novovytvoreného spojenectva si Tas chce vziať princeznú Taminu za svoju manželku, no kráľ na oslave víťazstva rozhodne, že to bude práve Dastan, kto sa ožení s Taminou. Avšak hneď potom kráľ zomiera, otrávený jedom napusteným v rúchu, ktoré mu odovzdal Dastan. Tým pádom je okamžite obvinený, no podarí sam mu spolu s princeznou utiecť pred rozhnevanými bratmi.
S pomocou princezny prichádza rýchlo na to, že podozrenie Alamutu bolo iba zámienkou na ovládnutie niečoho oveľa cennejšieho - dýky, ktorá dokáže vďaka zázračnému piesku v jej rukoväti vrátiť čas. Dastan musí nielen očistiť svoje meno, ale aj zabrániť, aby sa dýka dostala do rúk vraha jeho otca, v ktorých by mohla znamenať zánik sveta.
Na Princa z Perzie: Piesky času som nešiel s veľkými očakávaniami. Nezaujali ma prvé fotografie, ktoré sa objavili na internete ešte počas nakrúcania, a nijako zvlášť ma nenadchol ani trailer. Možno o to viac som bol prekvapený samotným filmom.
Pravdepodobne som podcenil, že za jeho vznikom stojí Jerry Bruckheimer. Neexistuje žiadny iný producent , ktorý by so svojho mena dokázal vytvoriť tak silnú značku ako práve Bruckheimer. Okrem najnovšieho Princa z Perzie: Piesky času vyprodukoval filmy ako Bad Boys (1995) , Skala (1996), Con Air (1997), Armageddon (1998), a série Pirátov z Karibiku (2003, 2006 a 2007) a Lovcov pokladov (2004 a 2007). Napriek občasným neúspechom (napr. Bad company, 2002) je jeho meno synonymom úspechu, a filmov s viac než veľkorysým rozpočtom, ktoré sú takmer dokonalým mixom akcie, napätia a humoru.
Presne tým sa vyznačuje aj Princ z Perzie: Piesky času, ktorý vznikol ako adaptácia úspešnej série počítačových hier. Viac než počítačovú hru, ktorú som (myslím) nikdy nehral, mi film pripomenul klasickú rozprávku - jednu s Šeherezadiných tisíc a jednej rozprávok, ktoré boli kedysi adaptované slovenskou televízou do cyklu, ktorý som ako dieťa pozeral a mal rád. Samozrejme, Princ z Perzie disponoval „trochu" väčším rozpočtom.
Rozhodne však má Princ z Perzie všetky atribúty úspešnej rozprávky - sympatického hrdinu, krásnu princeznú, ktorú je treba ochrániť a získať si jej lásku, ako i pútavý príbeh, plný prekážok, ktoré treba prekonať. A azda neprezradím žiadne tajomstov, že tak ako v každej správnej rozprávke, aj tu nakoniec dobro zvíťazí na zlom. Naviac, podobne ako vo všetkých Bruckehimerových produkciách, ani v Princovi z Perzie nechýba humor, a jeho nositeľom je postava šejka Amar, ktorého hrá Alfred Molina.
Apropo, herci. Je známa vec, že Bruckehimerove produkcie kladú na hereckých predstaviteľov skôr fyzické než herecké požiadavky, a spravidla nie sú rodiskom oscarových výkonov (postava Jacka Sparrowa v podaní Johnnyho Deppa v Pirátoch z Karibiku je svetlou výnimkou), no je príjemné, že v nich hrajú herci oscarových kvalít, ktorí si tu zarábajú na hypotéku - Ben Kingsley (Shindlerov zoznam, 1993; Sexy beštia, 2000), Alfred Molina (Čokoláda, 2000; Spiderman 2, 2004), a Jake Gyllenhaal (Skrotená hora, 2005; Bratia, 2009). Čerstvá hviezdička Gemma Arterton (Quantum of Solace, 2008; Súboj titanov, 2010) predovšetkým veľmi dobre vyzerá, no nedá sa jej uprieť prirodzenosť a to, že medzi ňou a Gyllenhaalom to počas filmu príjemne iskrí.
Neviem, do akej miery možno hovoriť o režisérskom vklade. Hoci Mike Newell natočil tak výborné filmy ako Štyri svadby a jeden pohreb (1994) , či Krycie mebno Donnie Brasco (1997), v prípade Bruckheimrovej produkcie je režisér možno skôr výkonnou silou a predlženou rukou producenta, a musí byť predovšetkým schopným a zručným remeselníkom, ktorý je schponý ukormidlovať tak obrovský kolos, akým Princ z Perzie: Piesky času je (odhadovaný produkčný rozpočet bol 150 mil. USD). A 68-ročný Newell, pravdepodobne podkutý už z podobnej práce na štvrtom Harrym Potterovi (2005), to zvládol veľmi dobre. Príbeh nestráca spád, akcia je svižná, súboje nápadité a celý film netrvá ani dve hodiny. Výhradu mám akurát k použitým digitálnym trikom, ktoré sú niekedy až priveľmi očividné (predovšetkým v závere). Mínusom môže byť aj to, že samotný záver vyznieva trochu nelogicky, vzhľadom k tomu, čo je povedané počas filmu o zázračnom piesku.
Napriek tomu je Princ z Perzie: Piesky času skrátka ďalším úspešným produktom z Bruckheimerovej dielne, ktorého hlavnou úlohou je pobaviť, čo sa mu úspešne darí počas celých dvoch hodín. Pravdepodobne nedosiahne úspech Pirátov z Karibiku, ale myslím, že bude dosť úspešným na to, aby sa stal začiatkom novej série.
Hodnotenie: ●●●●○
