Ten námet je každému povedomý. Môžete ho nazvať nadužívaný, otrepaný, či prefláknutý. Alebo klasický. Ten výber trochu naznačuje aj postoj k celému filmu. Sú to však mená režiséra Tonyho Scotta, hercov Denzela Washingtona a Johna Travoltu a scenáristu Briana Helgelanda, ktoré sú najväčším lákadlom Únosu metra 123.
Scenár Únosu metra 123 vznikol podľa rovnomennej predlohy Johna Godeyho, ktorý už bol dvakrát predtým sfilmovaný (v roku 1974 v hlavných úlohách s Walterom Matthauom a Robertom Shawom, a v televíznom spracovaní v roku 1998). Brian Helegeland má na svojom konte už lepšie kúsky - oscarový scenár L.A. Utajené skutočnosti (L.A.Confidential, 1997), na Oscara nominovaný scenár k Mystic River (2003), či scenár k thrilleru Sprisahanie (Conspiracy Theory, 1997).
V Únose metra 123 bola pravdepodobne snaha aktualizovať príbeh, no nie práve najšťastnejšie. Celá burzová zápletka je vlastne zbytočná, a naviac vytvára pre hlavnú zápornú postavu trochu nedôveryhodné pozadie. Podobne vyznievajú aj scény z prevozu peňazí po prepchatom New Yorku, ktoré mali nahradiť nedostatok akčných scén (veľká časť príbehu sa odohráva v kancelárii dopravného podniku, predovšetkým ako telefonický rozhovor Garbera s Ryderom). Keď sa potom jedna z postáv spýta, prečo tie peniaze nepreviezli helikoptérou, je to tak trochu rečnícka otázka a priznanie. Na druhej strane potenciál niektorých zaujímavých prvkov (video streamované priamo z uneseného vlaku) vyšumí v závere nevyužitý do prázdna.
Film je už štvrtou spoluprácou režiséra Tony Scotta a herca Denzela Washingtona. Okrem Únosu metra 123 spolu natočili Krvavý príliv (Crimson Tide, 1995), Muža v ohni (Man on Fire, 2004) a Deja Vu (2006). Únos metra 123 je ich zatiaľ najslabšie ohnivko vo veľmi slušnej reťazi. Tony Scott tento film zvládol s profesionalitou a remeselnou zručnosťou sebe vlastnou, no keďže scenár mu nedával veľa príležitostí sa ukázať, najväčšou devízou filmu ostávajú hlavní predstavitelia. A to tu Denzel Washington a John Travolta ani zďaleka nepredvádzajú životné výkony, no práve vďaka nim si film udržiava divákovu pozornosť. Osobne som rád najmä za Johna Travoltu, ktorý si na tu na vrub pripísal svoju nalepšiu zápornu úlohu od Face/Off (1997).
Hodnotenie: ●●●○○
