Spoznali sme zaujímavých ľudí a videli málo poznané miesta. A práve najobyčajnejší ľudia boli zdrojom najsilnejších zážitkov. Rozdiel medzi severom a juhom v životnej úrovni a životnom štýle je citeľný a viditeľný. Priznám sa, že viac inšpirácie som našiel na severe. Kde ľudia si žijú jednoduchším životom a uspokoja sa s maličkosťami. Z ich tvári bol cítiť úprimný úsmev. Sú veľmi pracovitý aj napriek tomu, že ich mesačná odmena je na veľmi nízkej úrovni. Sú vďačný aj za to málo.Spoznať ženu z dediny kmeňa Chan, ktorá vyšíva obrazy pre kráľovnú bol zážitkom. Nazrieť do primitívneho príbytku kmeňa Mong, kde veľmi ťažko hovoriť o hygiene. Hluchonemá žena, ktorá nás vyprevádzala s úsmevom na tvári. Takéto stretnutia má možnosť človek zažiť len s dobrým sprievodcom. My sme mali šťastie na sprievodcov. Ukazovali nám práve miesta, ktoré sú veľmi málo navštevované farangmi. Lesný mužík z kmeňa Laahu, na ceste dažďovým lesom pozná každý kameň a každý konár. Veľa toho nenahovoril, ale jeho zručnosť nemala konca. Misky z banánových listov, poháre a príbory s bambusového dreva.Zážitkov a myšlienok, ktoré by sa dali opísať je veľmi veľa. Sú skutočnou motiváciou do plánovania nových ciest a dobrodružstiev. Verím že sa nám podarí splniť si ďalšie cestovateľské plány.
Hľadanie thajského úsmevu
Po 26 dňoch sa lietadlo pomaly odliepa od zeme. Začínam spomínať na putovanie krajinou, ktorá je vyvolenou destináciou mnohých. Niekto túži po histórií, iní po zábave a mnohí len tak blúdia po krajine. Mali sme plán cesty, ale nie vždy sa to všetko podarilo, ale nebolo to na škodu. Absolvovať povinné návštevy Bangkoku /Grand Palace/ nie je na zahodenie. Provinčné mestečko Kanchanaburi preslávené mostom cez rieku Kwai, ale aj starobylá Ayuthaya sú veľmi pekné pozastavenia. Sever krajiny je plný pôvodnej kultúry kmeňov Laahu a Kaaren.