Skúška ohňom

Pondelky sú dosť stresujúce. Začína sa nový pracovný týždeň a občas sa mi zdá, že nikdy neskončí.
Tento pondelok mal byť plný zmien. V škole sme začínali nové kurzy, s novými prednášajúcimi. Aj som sa na to tešila aj som sa trocha bála ako to vypáli. Ale kurzy sú super a prednášajúci ešte viac.
No čoho som sa najviac bála, malo prísť až poobede. Každý pondelok poobede máme také hodinové školenie z práce. A vedie ho niekto z našich nadradených. Ale teraz boli všetky kompetentné osoby odcestované na vyššom a zaujímavejšom školení. A kto mal školiť? Ja. Áno ja. Aby sa nepovedalo, že je to len na mne, pomáhala aj kolegynka, ktorej veľmi pekne ďakujem.
 Začalo sa to viac ako zle. Škola, kde sa stretávame, bola zatvorená. Jasné, veď sú praázdniny. Len škoda, že ma to nenapadlo skôr. Bezradne sme pred ňou postávali a už to vyzeralo na rozpustenie. Keď... kde sa zjavil, tu sa zjavil údržbár. Prišiel v poslednej chvíli. Vysvetlila som mu o čo ide a diplomacia zrejme zaúčinkovala. Bol veľmi milý a pustil nás dnu, čím nám veľmi pomohol. Ďakujeme. A tak školenie, ktoré už takmer nebolo sa mohlo začať.
Bola som trochu nervózna. Ale tréma rýchlo opadla a ako sa hovorí, huba mi už mlela sama. Snažila som sa zapájať všetky zúčastnené osoby a myslím, že sa to aj darilo. Prežili sme to všetci.
Dopadlo to dobre. Aspoň z môjho pohľadu. Prežila som skúšku ohňom. Mala som chuť to vykričať celému svetu. Áno. Ďalšia životná skúška je za mnou.