Pred dvoma rokmi ma môj, dnes najlepší, priateľ odvážal v aute z "polepšovne". Snáď sa lekári a terapeuti v bojnickej nemocnici neurazia. Veď to oni mi nakreslili nový životný cieľ. Polepšiť sa! V hustej hmle spomienok, sa pokúsili usmerniť moje kroky tak, aby som naň stále videl. Samozrejme keď budem mať riadne otvorené oči. Kráčať priamo, pozerať sa pred seba. Do výbavy mi pribalili aj zopár barličiek pre prípad núdze. ĎAKUJEM! Nebyť ich nie sú asi tieto slová napísané. Áno, bolo to tesné. A nie raz. Dva pokusy a výsledné skóre 2:0 pre verziu zostať tu...
Dva roky priniesli veľa zmien. A hoci niečo zostáva v hmle zabudnutia, a asi aj naveky zostane, bolo a aj je toho stále dosť s čím sa musím vyrovnať. No každopádne hoci nemám nič, mám všetko! Mám úžasnú ženu vedľa seba s ktorou si neskutočne rozumiem a prijala ma od začiatku so všetkým čo si v hrbe na chrbáte nesiem. Takého aký som. A vďaka nej nielen vidím stále cieľ, ale postupne dosahujem a plním si svoje malé predsavzatia.
Pred dvoma rokmi by mi ani na um nezišlo, že urobím taký razantný rez v mojom živote. No prvý rok na správnej ceste ma k nemu "donútil". Dnes som rád, že sa to stalo. Rozlúčil som sa s tým čo som nevidel alebo nechcel vidieť a rozhodol sa začať od nuly. Hoci v mojom prípade musím povedať z veľkého mínusu. Moje rozhodnutia a činy ma doviedli tam kde som sa ocitol(a neprajem to nikomu) a moje bolo aj rozhodnutie urobiť hrubú čiaru a začať znovu úplne inde. Sebecké moje, mi verím dá život do poriadku. Zázrak sa nestane. No už dnes viem aké to je mať nič a predsa všetko. Mám rád ten pocit keď za mnou cestujú moje deti. Naše spoločné chvíle dávajú takú energiu ako nič iné. Neexistuje porovnateľný energetický nápoj. Tento má to najkomplexnejšie a najsilnejšie zloženie.
Tento blog, ale nemá byť spoveď. Spovedať sa môžem a budem sebe, mojim deťom a mojej partnerke. Prepáčte. Tieto slová a riadky majú byť o tom, že stále existuje čosi čo má inú cenu! A aj o tom, že všetko má riešenie. Na svet sa dá pozerať otvorenými očami, no vidieť to, čo okolo nás naozaj je, nie je vôbec ľahké. Ja dnes už vidím veľa z toho čo som prehliadal. Vidím to čo vidieť chcem. A odmena je skvelá. Dávam a dostávam. Dávam koľko a ako viem a dostávam presne toľko, koľko si zaslúžim. Mám pocit, že aj viac. No aj to si užívam. A ďakujem za to svojimi činmi a rozhodnutiami.
Dva roky. Dvadsaťštyri mesiacov čistého života. Veľa nových priateľov. Počet všetkých zmien som nepočítal.Jedno rozhodnutie bolo ale výnimočné. Najvážnejšie a najväčšie v mojom živote. Vďaka nemu mám s mojimi deťmi opäť vzťah po akom som túžil, ďakujem. Vďaka nemu mám vedľa seba skvelú ženu, ktorú milujem. A vďaka nemu mi život ukázal priateľov a priateľstvo.
Dostal som sa takmer na dno. A nas...l si riadne do života. Ale dnes poviem:"Nemám nič no predsa mám všetko."
