Pre každého závislého to začína prvou konfrontáciou s bežným životom. Po opustení liečebne, alebo nemocnice, to už nie je o "múdrych " rečiach lekárov a terapeutov. Nastupuje realita. Nekompromisná a priama. Návod ako kráčať po ceste je k dispozícii. Samozrejme pre toho, kto si ho do svojej zregenerovanej pamäti uložil. Kompasom je srdce. Áno srdce! A k nemu naviac egoizmus. Dlhoročný úspešný abstinenti sa zhodujú, že abstinovať treba srdcom, čo neznamená nič menej a nič viac, ako s pokorou prijať diagnózu, prijať svoju chorobu. A prečo sebeckosť? Lebo každý, najmä na začiatku, musí byť sebecký a v prvom rade "riešiť" seba. Abstinovať pre seba. Akýkoľvek iný dôvod nie je ten správny. Stačí totiž keď pominie a už nie je prečo obmedzovať sa! Len takto a s riadnym doliečovaním, na stacionároch a kluboch, sa to dá... takto sa dá vydržať! Rovnako ako v živote, kto vydrží dostane sa k odmene. Za každým úspechom je tvrdá práca a trpezlivosť. Inak to nie je ani pri závislosti. Je to choroba a kto ju che zdolať musí vytrvať.
Po deviatich mesiacoch vidím, a cítim inak. Hoci som stále len na začiatku. Mojou odmenou sú pokojné noci a triezve rána. Ten pohľad do zrkadla na chlapíka, ktorého som konečne začal mať rád a vážiť si ho, je veľmi príjemný. Keď si zaslúži pochválim ho, keď ma naštve dostane čo mu patrí. Prežívam s ním pocity o ktorých zrazu netreba ani premýšľať. Je nám spolu fajn. Nájdeme si na seba čas a dokážeme sa porozprávať o bežných veciach. Predtým ich nebolo vidieť, tak ako nič iné. Všetko zastrel oblak pitia. Dnes je to inak. Vidím čo som nevidel. A dokonca vidím aj veci, ktoré nevidia iní, zdraví, ľudia. Nie som jediný. My závislý vieme o tom svoje. Inak vidíme a inak aj cítime. Ja som na to už prišiel. "Narodili" sa vo mne nové emócie. Užívam si aj obyčajnú prechádzku, ktorá vie byť neobyčajnou. Stačí sa pozerať okolo seba. Vietor pichá do líc a slnko ich zas zohrieva... kedy naposledy ste si to uvedomili? :) Hnev a radosť dostali tiež "novú podobu". Aj mňa stretávajú, rovnako ako hocikoho iného, no už k nim nepatrí chlast. Nepijem keď ma niečo naštve, ani za odmenu. Nepijem vôbec!!! Áno, keď sa nahnevám som nahnevaný! Ale dá sa z toho dostať inak ako predtým. A o radosti neviem ako napísať. :) Teším sa zo všetkého čo sa mi podarí a je mi dobre, keď cítim, že dokážem byť užitočný pre ľudí okolo seba. Do môjho vnútra sa vrátil opäť pokoj, ktorý mi pomáha riešiť čo mi život prináša. Ako prvé, veci čo ma dobehli, počkali si na mňa. Nie sú to žiadne maličkosti. Musím ich riešiť postupne a rád by som ich už mal za sebou. S mojim novým ja mám akýsi "nadhľad" a čo sa zdalo nemožné vyriešiť, dnes už riešenie má.
Ako silnie moja abstinencia, silniem aj ja. A v čom je sila abstinencie? V tom, že každým dňom si ju uvedomujem menej a menej a pritom je bežnou a nevyhnutnou súčasťou mňa, môjho života. Je stále so mnou a zostane navždy. Nehanbím sa za ňu, dáva mi nový život. Užívam si ju! Vďaka nej sa môj život mení. Dáva mi späť to, o čo som sa ja sám takmer pripravil. Ráno sa opäť pozriem do očí chlapíkovi, o ktorom som ani netušil, že sa niekedy objaví v mojom živote. A spolu naraz povieme "stojí za to vydržať!" :)
