Na post ministra zdravotníctva bolo pred voľbami viacero kandidátov. Všetci mali riešenia, chceli zachrániť zdravotníctvo a hlavne pomôcť pacientovi.
Tri zo štyroch strán, ktoré by mali tvoriť budúcu vládu, mali svojho odborníka na túto oblasť. Mali dokonca aj svoj program a návrh zmien. Zrazu však o ministerstvo zdravotníctva nikto nejaví záujem. Nikto nechce nominovať svojho odborníka, nikto nechce presadiť svoj program. A tak, aj keď dosluhujúca vládna strana svoj nezáujem o tento post tiež prezentovala, rezort nakoniec ostane u nej, lebo však niekto tam byť musí.
Dá sa tak trochu povedať, že SMER sa rozhodol, že ministerstvo zdravotníctva strpí. Nemyslím si, že by v rámci strany nastalo veľké nadšenie. Koniec koncov, stačí si spomenúť na veľké kauzy v zdravotníctve, ktoré stáli za odvolaním ministerky, predsedu parlamentu, podpredsedníčky parlamentu, ale aj šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Už len predstava, že by rovnaké problémy musel premiér riešiť aj ďalšie štyri roky, musí byť dosť hrozná.
Nehovoriac o tom, že tie skutočné problémy, ktoré trápia pacientov, sestričky, lekárov a zdravotníckych pracovníkov, sú ešte oveľa väčšie. A nerieši ich žiaden z bodov, ktoré si koaliční partneri stanovili ako priority pre zdravotníctvo. Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní sme tu už raz mali a pacient sa lepšie nemal, ani do nemocníc viac peňazí neprišlo. DRG systém už vraj od nového roka funguje. Uvidíme, na koľkokrát ho budeme zavádzať a či reálne prinesie zmenu alebo bude slúžiť len ako nejaký sekundárny spôsob kontroly výdavkov, tak ako teraz.
Skrátenie čakacích lehôt je určite dôležité. Nemali by sme však najprv vedieť, koľko pacienti na ktoré výkony čakajú.? Bez elektronickej evidencie – tzv. eHealthu (ten už tiež funguje) je dosiahnutie tohto cieľa takisto veľmi otázne. A nakoniec tu máme zavedenie prehľadných pravidiel pri platbách pacientov. Naposledy sa zákon o poplatkoch menil minulý rok v júni. Nepriniesol nič iné, ako ešte väčší chaos. Pacienti platia stále a niekde ešte viac ako dovtedy. Poplatky akurát zmenili mená alebo sa upravili na iný spôsob platby. Kým nebudú pacienti vedieť, načo majú z poistenia nárok, ťažko sa im bude argumentovať, že oni platiť nebudú. Ako povedala pani, ktorej sa v televízii pýtali prečo platí poplatky – „Ja som chorá a chcem byť zdravá. Preto zaplatím.“
Napriek tomu, že ešte stále nepoznáme meno nového ministra zdravotníctva (zaručených kandidátov je veľa), stále verím, že to bude niekto, kto spraví pre zdravotníctvo viac ako len to, čo už malo byť dávno urobené. Zároveň dúfam, že ho bude zaujímať aj názor pacientov, lebo v konečnom dôsledku by malo celé zdravotníctvo slúžiť práve pacientovi.
