Na nadchádzajúci deň hlásia celkom fajn počasie aj keď neni pravé letné ako by sa patrilo z pohľadu teplôt,ale hlavné je že neni upršané ako po minulé roky keď vyčíňala Medardova kvapka ktorá sprevádzala až do polovice júla.Prechádzam teda prstom po mape aby som si vybral lokalitu ktorú navštívim a spomedzi viacerých možností padá voľba práve na Salatín.Nie len krásna príroda,ticho,postačujúce nádherné výhľady kam oko dovidí ale aj túžba zažiť atmosféru ktorú ponúka tiesňava Hučiaky,ktorá je situovaná nad Ludrovskou dolinou.Či človeku naozaj hučí v ušiach keď prechádza jej útrobami:-) Ale o tom neskôr.
Pár minút po siedmej vystupujem v Liptovskej Osade a hneď ma to ťahá k zastávke,kde stojí autobus do Liptovskej Lúžnej,ale veľmi dobre viem že tie 4 km a tušim 200 metrov po ceste budem musieť prejsť na pešo,kedže prípoj 6:40 som nemal šancu stihnúť a najbližší spoj ide niečo po desiatej.Púšťam sa teda asfaltovou cestou na ktorú sa veľmi neteším, jednak preto,že po frekventovaných cestách chodím nerád a druhý dôvod mi hneď aj v priamom prenose predvedie zásobovacie auto ktoré zvíri prach popri krajnici že len tak zadymí.Možnosť stopovania mi prebehla mysľou už doma,bolo by to po prvý krát čo by som mával rukou popri ceste,ale kedže sám by som nezastavil stopárovi od takejto možnosti som upustil.Predsa len pustiť si do auta cudzieho človeka sa v dnešnej dobe nemusí vždy vyplatiť.Niekoľko stoviek metrov za dedinou míňam aj kaplnku pri ktorej sa pristavím a v duchu žiadam o bezpečný návrat z dnešných potuliek.Robím aj pár záberov a poberám sa ďalej po ceste.
Ani nie 50 m od kaplnky predo mnou zastavuje auto a ja už asi tuším čo sa bude diať.Pánovi ktorý mi ponúkol že ma zvezie do Liptovskej Lúžnej ešte raz touto cestou veľmi pekne ďakujem.Cesta autom sa mi zdala dlhá,nie to ešte peši:-)Cestou som sa niečo aj podučil o okolitých menej známych vrchoch.Isté je že mi pán ušetril hodinu chôdze a ja som ju mohol využiť a predĺžiť si tak pobyt v objatí prírody.Samotná turistická značka na Salatín (červená) začína zhruba uprostred dediny.Táto farba ma bude sprevádzať až do môjho dnešného cieľa ktorým je dedinka Ludrová.Pokračujem popri škole a kopec žiakov už netrpezlivo čaká pred školou,alebo žeby netrpezlivo čakali na prázdniny ktoré už sú predo dvermi?Povyše školy sa nachádza aj mliekareň ktorú míňam a tu už začínam vnímať aj potôčik Ráztočná,ktorý si prediera cestu lúkou plnou kvetov.
Pri pohľade späť sa postupne odkrýva časť hrebeňa Nízkych Tatier ktorému dominuje Veľká Chochuľa.Predo mnou sa zas týčia skaliska Červenej Magury ktorú budem neskôr aj z časti obchádzať.Pokosené lúky,balíky sena,nádherné stromy,kryštálový potok z ktorého sa dá piť to všetko má neobyčajné čaro.Hodnú chvíľu pobudnem s rukami namočenými v potoku a sledujem spektrum farieb ktoré sa leskne na dne.Z tohto momentu ma vytrhne zvuk auta lesnej stráže Napantu ktoré pokračuje až niekam pod ráztocké sedlo.Vydávam za ním aj ja pohodovou lesnou cestičkou a obchádzam Tlstú(1554,9 m.n.m) a Klin(1379,4 m.n.m).Tu už možno zazrieť po svahoch poľahnuté smreky ktoré nevydržali nápor vetra a práve tu ukazuje les svoje krásy.Čím sa stúpa vyššie,tým sa odhaľuje viac takýchto ostrovčekov ktoré zamrzia.
Miernym stúpaním sa dostávam do Ráztockého sedla z ktorého sa dá tiež pokračovať viacerými smermi.Tu sa už lesom ale ozýva vrčanie motorových píl ktoré vo veľkom spracuvávajú kalamitu.Po krátkom oddychu ma už ale čaká slušný výstup na samotný Salatín.Chodníček sa vnára najprv do lesa ktorý sa postupne odkrýva a nastupuje pásmo kosodreviny.Celú výstup lemuje po obidvoch stranách chodníka bohatá kvetena ktorá pridáva výhľadom na kráse.Kde-tu si človek musí pomôcť aj rukami aby zdolal skalné prechody.Dôvody na zastavenie,tých je naozaj neúrekom.Čím sa stúpa vyššie tým je krajina viac na dlani.Miestom kde oko asi najčastejšie zablúdi je úchvatný hrebeň Nízkych Tatier ktorý je už nejaký ten čas k dispozícií pre turistov.V diaľke sa nedá zahanbiť ani hrebeň Malej Fatry,Veľká Fatra,ale aj Kremnické vrchy kde sa dá rozoznať vysielač Suchá hora.Z Malého Salatína ako keby vyrastal Choč ktorý v diaľlke tróni.Na obdiv sú aj štíty Západných Tatier pod ktorými je rozliata Liptovská Mara.A ten kto je naozaj znalý rozpozná aj ďalšie kopce,vrchy ba i štíty
Samotný vrcholový rázcestník na Salatíne je ukrytý medzi kosodrevinou a taktiež ponúka aj iné alternatívy na zostup.Ja zostávam verný červenej turistickej značke a zelenú značku ktorá taktiež vyúsťuje v Ludrovej si nechám do budúcna.Na Salatíne si doprajem najdlhšiu prestávku a hodinka ktorú som ušetril vďaka odvozu padne vhod.Kochám sa pohľadmi do dolín,na pohoria,načriem aj do batohu pre nejaký ten proviant.Žemle so syrom a s vajcom ktoré som robil padnú veľmi vhod a s chuťou sa do nich zahryznem,ale nie až s takou chuťou ako Suaréz do súpera:-) Čas síce nemá nohy ale aj tak uteká veľmi rýchlo a kedže chcem stihnúť aj Hučiaky a hlavne autobus pomaličky balím a poberám sa ďalej.Mojim spoločníkom pri zostupe sú aj paličky ktoré sú dobrým pomocníkom pri strmších zostupoch.Chodníček vedie príjemným lesom ktorý je miestami potrebné obchádzať kvôli popadaným stromom
.
Značenie chodníka je dobré takže sa nezdržiavam aj hľadaným správnej cesty.Čím sa viac blížim k ústiu do Hučiakov,tým viac je chodníček zarastenejší.Mladé porasty sa tlačia a snažia sa chodníček zamaskovať.Ihličie mám všade.Míňam aj pár čistiniek cez ktoré vedie chodníček a som rád že som si zobral dlhe nohavice lebo tráva,žihľava je dosť vysoká a bujná v týchto miestach.Z diaľky by som nepovedal že práve tadeto vedie trasa.To už ale vchádzam do samotnej tiesňavy ktorú modeluje potok Mraznica.Hučiaky sú takou krasovou oblasťou,kaňónom dlhým do 1 Km.Chodníček tu skáče z jednej strany potoka na druhú a miestami sa prechádza aj medzi dvoma vetvami potoka Mraznica.Tiesňava je lemovaná aj jaskyňami ktoré dotvárajú samotnú atmosféru.Rebríky,reťaze,skoby ako vo väčších tiesňavách tu nie sú,pretože nie sú ani potrebné.Hučiaky sú bez ľudského zásahu a aj to je na nich krásne.Na Jar pri topení snehu a v zimnom období je tu tiež určite nádherne.Je veľmi fajn posedieť si v tiesňave Hučiaky a načúvať ich tichu.A či mi naozaj hučalo v ušiach?Potvrdiť či tento názov vznikol možno aj podľa tohto zatiaľ nemôžem aj napriek tomu že som načúval pozorne.Možno pri topení snehu,alebo počas obdobia s výdatnými zrážkmi vie túto atmosféru navodiť,keď naberá na sile.Svoju ušetrenú hodinku som si už vyčerpal na inom mieste a tak sa poberam a opúšťam tiesňavu,ktorú sa oplatí prísť navštíviť.
Z Hučiakov je to len na skok do Ludrovskej doliny.Aj táto dolina má prívlastok asfaltová.Je takisto osadená do krásnej prírody.Ako stvorená pre víkendový oddych.Nachádza sa v nej viacero oddychových altánkov so sedením.Z doliny ma vyprevádza pamätník venovaný obdobiu SNP.Dolina by tiež vedela rozprávať dlhe a určite aj smutné príbehy z tohto obdobia.Do dediny Ludrová prichádzam 15 minút pred odchodom autobusu a tu zároveň končí aj moje dnešné spoznávanie tejto lokality.
Ešte zopár záberov kveteny a obyvateľov:
