Prašivá

Písmo: A- | A+

Na Nedeľu hlásia horúci letný deň s dobrým počasím aj na samotných horách a ja už od Soboty z diaľky obdivujem masív Prašivej a keďže cestou je aj Sopotnická dolina, ktorú som nemal ešte možnosť navštíviť a zažiť jej atmosféru moje kroky Nedeľných potuliek vedú aj sem.Ako východzí bod si volím Korytnicu,ktorú veľmi dobre poznajú mnohí turisti,ktorí plánujú putovať hrebeňom Nízkych Tatier,alebo len tak si urobiť okruh cez Kozí chrbát na Donovaly.Veď aj samotný výhľad z Kozieho chrbta na okolitú prírodu je nádherný.Moja dnešná trasa teda vedie: Korytnica -Sedlo pod Babou-Hiadeľské sedlo-Prašivá-Malá Chochuľa-Veľká Chochuľa-poľovnícka chata Tajch-Chata pod Javorinkou-Sopotnická dolina-Brusno.

Pri odbočke do Korytnice vystupujem niečo pred deviatou a do samotnej Korytnice je to len na skok.Kedže známe kúpele už majú svoju zašlú slávu za sebou, frekvencia premávky tu nie je veľká. Pri vstupe pasúce sa kone a poníky oživia prostredie ktoré v minulosti žilo a bolo plné kúpeľných hostí.Dnes množstvo budov,ktoré plnili svoj účel stále chátra a či ešte niekedy budú slúžiť ľuďom ťažko povedať.Snáď troška poteší budova riaditeľstva bývalých kúpeľov na ktorej prebiehajú stavebné práce.Čomu alebo komu bude slúžiť ukáže čas,kedže z miestnych som tu nestretol ani nohy a nemal som sa koho opýtať.Pokračujem teda ďalej po modrej turistickej značke,ktorá ma privedie až do Hiadeľského sedla.Ešte predtým ako vkročím do samotného lesa míňam aj zachovanú kaplnku, sväté miesto určené pre modlitby ako aj samotný prameň Jozef s bývalou plniarňou minerálnej vody,ktorá je už nejaký ten rok mimo prevádzky tak isto.Pri prameni sa troška ovlažím a pokračujem miernym stúpaním ktoré sa kľukatí cez les.Poniže Sedla pod Babou míňam aj niekoľko aút,ktoré schádzajú možno aj priamo z Hiadeľského sedla.Práve tento víkend sa konala aj Nízkotatranská stíhačka z Telgártu až na Donovaly a Hiadeľské sedlo patrí k jedným z kontrólnych stanovíšť tejto akcie.Veď zdolať 103 km po hrebeni Nízkych Tatier za 14 hodín a 13 minút je tak troška aj nadľudský výkon.Takýto čas mali víťazi v cieli na Donovaloch.Tak snáď len klobúk dole.V Sedle pod Babou je pri otvorenom lese na dohľad aj Nová hoľa s vrcholovou stanicou a so zjazdovkou.Ďalší pekný pohľad sa naskytne o niečo vyššie,ale tentokrát na Kozí chrbát,ktorý je mi naozaj otočený chrbtom:-)Po hodine a štyridsiatich piatich minútach prichádzam do Hiadeľského sedla,kde si dávam prestávku a zaznamenávam aj nejaké tie zmeny ktoré sa tu udiali.Naposledy som tu bol v roku 2009 a stĺpy vysokého napätia ktoré dnes hučia v Hiadeľskom sedle sa tiahnu skrz neho.Kvalitný altánok,ktorý poskytuje aj miesto pre noclažníkov tu ale našťastie stále stojí a je v dobrom stave.Mám radosť z takýchto prístreškov možno aj preto, že ich veľa nie je na našich turistických chodníkoch a pri dlhšom putovaní padnú veľmi vhod pre turistov.Preto si v ňom hodnú chvíľku posedím a čo to zjem.Možno raz tu aj prespím a budem načúvať ako tunajšia príroda žije nočným životom.Na nosných stĺpoch pribudli aj nejaké tie kresby a celkom sa mi páčia.To sa už ale pomaličky balím a lúčim sa s Hiadeľským sedlom ako aj s modrou turistickou značkou ktorá pokračuje smer obec Hiadeľ.Ja sa napájam na červenú turistickú značku,ktorá ma prevedie nie dlhým ale zato krásnym úsekom Nízkotatranského hrebeňa.

Pasúce sa poníky pri vstupe do Korytnice.
Pasúce sa poníky pri vstupe do Korytnice. 
Na druhej strane zas takáto nádhera.
Na druhej strane zas takáto nádhera. 
Budova riaditeľstva bývalých kúpeľov v rekonštrukcii.
Budova riaditeľstva bývalých kúpeľov v rekonštrukcii. 
Miestna kaplnka.
Miestna kaplnka. 
Nápis pod Krížom: Tento kríž postavili z vďačnosti vodou týchto prameňov uzdravení v roku 1869
Nápis pod Krížom: Tento kríž postavili z vďačnosti vodou týchto prameňov uzdravení v roku 1869 
Chátrajúce budovy cestou k prameňu Jozef .
Chátrajúce budovy cestou k prameňu Jozef . 
Plniareň minerálnej vody takisto mimo prevádzky.
Plniareň minerálnej vody takisto mimo prevádzky. 
Lesná cesta,smer Hiadeľské sedlo.
Lesná cesta,smer Hiadeľské sedlo. 
Výhľad zo Sedla pod Babou na Novú hoľu aj so zjazdovkou.
Výhľad zo Sedla pod Babou na Novú hoľu aj so zjazdovkou. 
Pri miernom stúpaní po pravej ruke Kozí chrbát
Pri miernom stúpaní po pravej ruke Kozí chrbát 
Lesy pod Prašivou.
Lesy pod Prašivou. 
Stekajúca voda spod masívu Prašivej preteká miestami aj cez lesnú cestu.
Stekajúca voda spod masívu Prašivej preteká miestami aj cez lesnú cestu. 
Smerovník v Hiadeľskom sedle.
Smerovník v Hiadeľskom sedle. 
Mohutné stĺpy vysokého napätia už križujú aj samotné sedlo.
Mohutné stĺpy vysokého napätia už križujú aj samotné sedlo. 
Prístrešok kde už prespal nejeden turista.
Prístrešok kde už prespal nejeden turista. 
Špaňodolinský banský vodovod,ktorý prepravoval potrebnú vodu na vzdialenosť až 42 km spod Prašivej do Španej doliny a blízkeho okolia.
Špaňodolinský banský vodovod,ktorý prepravoval potrebnú vodu na vzdialenosť až 42 km spod Prašivej do Španej doliny a blízkeho okolia. 

Smerovník udáva 2 hodiny 10 minút na vrchol Veľkej Chochule.Mne to však bude trvať o troška viac,pretože sa nikam neponáhľam.Samotné výhľady do diaľav nútia zastaviť a obzrieť sa zas a zas.Slnečné lúče naberajú na sile,ale spolu s jemným povievaním vytvárajú ideálne podmienky na výstup.Postupne za sebou zanechávam les a začína typická kosodrevinovo-skalná oblasť,ktorá vytvára nádherné chodníčky lemované čučoriedčím,ktoré sú pre oko takisto nádherné ako samotné výhľady.A práve čučoriedok je naozaj na určitých úsekoch hojne,teda aspoň tam kde nie sú už obraté.Tu stretávam aj prvých turistov,ktorí už ale zostupujú z hrebeňa aj keď je len niečo pred pol dvanastou.Podľa pozdravu sú to naši susedia z Poľska.Obavy pred búrkou a hlavne na takýchto odkrytých priestranstvách sú na mieste.Ja ale dnes verím meterológom,ktorí hlásili dobré počasie aj na horách.Vyhrievajúce sa vretenice na chodníkoch len tak zarazia v kroku aj keď človek s nimi ráta v takýchto oblastiach.Na vrchol Prašivej som narátal tri jedince,ktoré sa ale rýchlo stiahli do kosodreviny.Dobré je, že sám chodníček je prehľadný a človek stráži svoje kroky.Postupne ako sa blížim k vrcholovému smerovníku na Prašivej prechádzam záverečným úsekom bohato narastenej kosodreviny a pri pohľade späť z vyvýšených miest len tak tipujem kade presne vedie chodníček,ktorý neni vôbec vidno.To ma ale delí už len pár metrov od vrcholu,kde oddychujú ďalší turisti.Kedže aj pre mňa má deň len 24 hodín a čaká ma ešte kus cesty zdržím sa len niečo cez 20 minút.Zachytávam okolitú krásu objektívom a oveľa viac času z tej nádhery doprajem hlavne oku.Zelené koberce sýtozelenej farby s dostatkom svetla,modrastej oblohy a s vrchmi v pozadí majú neobyčajné čaro.Takýto pohľad sa naskytne na viacerých miestach.

Stúpanie lesom z Hiadeľského sedla na Prašivú.
Stúpanie lesom z Hiadeľského sedla na Prašivú. 
Chodníčky cestou na Prašivú.
Chodníčky cestou na Prašivú. 
Kríčky s chutnými bobuľami:-)
Kríčky s chutnými bobuľami:-) 
Aj takto by mohla kľudne vyzerať cesta do raja:-)
Aj takto by mohla kľudne vyzerať cesta do raja:-) 
Jeden zo strmších výstupov,ktorý treba zdolať.
Jeden zo strmších výstupov,ktorý treba zdolať. 
Prašivá by sa mohla kľudne aj vydávať,svadobný šat do ktorého je odetá ja pre oko pastvou.
Prašivá by sa mohla kľudne aj vydávať,svadobný šat do ktorého je odetá ja pre oko pastvou. 
Pohľad späť pri výstupe kosodrevinou.
Pohľad späť pri výstupe kosodrevinou. 
V pozadí časť hrebeňa Veľkej Fatry.
V pozadí časť hrebeňa Veľkej Fatry. 
Z vrcholu Prašivej.
Z vrcholu Prašivej. 
V pozadí aj Kremnické vrchy.
V pozadí aj Kremnické vrchy. 
Vrcholová značka na Prašivej.V pozadí už Malá a Veľká Chochuľa.
Vrcholová značka na Prašivej.V pozadí už Malá a Veľká Chochuľa. 
Bližší pohľad na dve sestry:-)
Bližší pohľad na dve sestry:-) 

Kamenistú Prašivú opúšťam a pokračujem smerom na Veľkú Chochuľu na ktorú to nie je ďaleko.Na ceste k nej zdolávam pár zostupov a tak isto mierne stúpania.Vrchol Veľkej Chochule má charakter trávnatého hrebeňa a práve tu si robím dlhšiu pauzu spojenú aj s obedom.Kruhové výhľady sú oveľa bohatšie a dobre spoznávam miesta ktoré som navštívil pred nedávnom.Svoj zrak zameriavam aj na samotný Salatín,ktorý sa týči nad Liptovskou Lúžnou a príde mi tak maličký z tejto výšky a diaľky.Zdola je to už ale iný pohľad naň.Napravo od neho sa tiahne a pokračuje hlavný hrebeň NT,ktorý je ako na dlani.Škoda že žltá turistická značka zo sedla pod Skalkou smer Liptovská Lúžna je zatiaľ stále nepriechodná.To by som mohol zažiť ešte o niečo viac z tohto raja.

Zostup z Prašivej,smer Malá Chochuľa.
Zostup z Prašivej,smer Malá Chochuľa. 
Pohľad na vrch Zvolen,Malý Zvolen a v pozadí výrazná Ploská a Rakytov.
Pohľad na vrch Zvolen,Malý Zvolen a v pozadí výrazná Ploská a Rakytov. 
V diaľke Donovaly a Nová hoľa.
V diaľke Donovaly a Nová hoľa. 
Spätný pohľad na Prašivú.
Spätný pohľad na Prašivú. 
A ešte jedna - Prašivá v plnej kráse.
A ešte jedna - Prašivá v plnej kráse. 
Tu už dominuje trávnatý hrebeň až na konečnú ktorou je pre mňa V.Chochuľa.
Tu už dominuje trávnatý hrebeň až na konečnú ktorou je pre mňa V.Chochuľa. 
Liptovská Lúžna a vpravo aj Salatín so svojim menším bratom.
Liptovská Lúžna a vpravo aj Salatín so svojim menším bratom. 
Smerovník na vrchu Veľká Chochuľa.
Smerovník na vrchu Veľká Chochuľa. 
Časť hrebeňa Nízkych Tatier.
Časť hrebeňa Nízkych Tatier. 
Sýto zelené stráne z Veľkej Chochule.
Sýto zelené stráne z Veľkej Chochule. 

Vydávam sa teda podľa plánu po zelenej turistickej značke,aby som následne zostúpil k ústiu do Sopotníikej doliny.Samotný zostup pásmom kosodreviny hlavne v hornej časti je síce značený dobre,ale cestička je dosť úzka a hlavne zarastená vyššou trávou a zakrývajúcou kosodrevinou.V tejto časti si pomáham aj turistickou palicou aby som aspoň z časti mal prehľad kam stúpam.Stále mám aj časovú rezervu a tak postupujem radšej pomalšie.Kosodreviny postupne ubúda a striedajú ju čučoriedkové polia,kde to len tak svieti modrými bobuľami.Tie ma ešte hodnú chvíľu sprevádzajú aby odovzdali štafetu bukovému lesu,kde sa už ide oveľa lepšie.Klesaním cez serpertíny sa dostávam ku poľovníckej chate Tajch.Zarastené okolie okolo chaty,poškodené okenice naznačujú že chata už nejaký čas neni v prevádzke,čo je škoda,pretože je umiestnená v peknom prostredí samotného lesa a aj prístup vozidlom je dobrý.

Zostup po zelenej turistickej značke - smer Sopotnická dolina.
Zostup po zelenej turistickej značke - smer Sopotnická dolina. 
Hustá kosodrevina pri zostupe.
Hustá kosodrevina pri zostupe. 
Poľovnícka chata Tajch nad Sopotnickou dolinou,ktorá je momentálne neobývaná.
Poľovnícka chata Tajch nad Sopotnickou dolinou,ktorá je momentálne neobývaná. 
Sú tu naozaj krásne lesy.
Sú tu naozaj krásne lesy. 

Poniže Tajchu z chodníčka na mňa už kýva trojica turistov,ktorí ako vyplynie z pozdravu sú cudzinci.Sú to mladí ľudia,dve ženy a jeden muž.Dohovárame sa v anglickom jazyku a pýtajú sa ma koľko je to ešte na vrchol.Hodinu a pár minút odpovedám.Baby len tak odfuknú až sa im oči pretočia.Predsa len majú aj oni toho už v nohách dosť a sily im určite ubrala aj samotná Sopotnická dolina ktorá neni najkratšia.Ubezpečujem ich,že vrchol určite stojí za tu námahu aj keď mali so sebou len jednu kapsičku prehodenú cez plece a aspoň tá voda by mala byť vo výbave každého turistu.Zhrozené oči som videl aj po druhý krát,keď som ich upozornil aby si dávali pozor na hady.Mojim cieľom ich nebolo vyplašiť,len som chcel aby boli opatrní.Síce od uhryznutia sa neumiera,ale rozhodne je po výlete a po peknom dni.Hneď nato si začali baby po malej porade vyťahovať ponožky čo najvyššie to dalo a pokračovali ďalej.Tak sme si zaželali ešte pekný zbytok dňa a každý si išiel tou svojou cestičkou.Na konci lesa som sa už prehupol do samotnej Sopotnickej doliny a po ľavej strane sa pripojil aj potôčik Sopotnica.Celou dolinou až na malý úsek vedie asfaltová cesta ktorá vyúsťuje pred obcou Brusno.Na pešo je dolina zdĺhavá,ale bicyklisti by si prišli na svoje.Rozhodne lesy a prostredie sú tu nádherné.Míňam aj jednu z tých väčších chát - Chatu pod Javorinkou,kde práve prebieha lúčenie so slobodou:-)Od chaty je to už len dlhé šliapanie do Brusna,kde prichádzam 25 minút pred odchodom vlaku.Na stanici sa od pána dozvedám, že hasičov čo som videl povyše v obci s natiahnutými hadicami,že to nebolo cvičenie ako som sa domnieval,ale že naozaj horel dom.Aj keď v tomto prípade už bol uhasený:-)

Ústie do Sopotnickej doliny.
Ústie do Sopotnickej doliny. 
Tragický pád vrtulnika pripomína aj tento skromný pamätník.
Tragický pád vrtulnika pripomína aj tento skromný pamätník. 
Pohľad späť na časť hrebeňa NT v diaľke.
Pohľad späť na časť hrebeňa NT v diaľke. 
Skryť Zatvoriť reklamu