Bojovo vyzbrojená, s ochrannými rukavicami a celým zástupom balzamov, šampónov, gélov a olejov, stojím nad hlavou svojej deväťročnej dcéry. Na očiach okuliare, nad hlavou svetlo so 100-kou žiarovkou, pod nohami biela plachta....a hlava v umývadle. Dcéra má v očiach slzy, tvár pokrútenú od strachu a vlhké päste zaťaté do okraja umývadla. Bojí sa toho, čo má v hlave. Nepozná to...nevidela to....ale je odhodlaná bojovať. Telíčko v kŕči usadené na malej štvornohej stoličke a nad ňou ja – veľký generál!„A ideme na to!!!“ – vyhlásil generál.
Je podvečer, 16.00 hod.
Prvý krok sú tekutí bojovníci v prvej línii. Na obale jasne stojí: „Umyť, bojovať 3 minúty, opláchnuť a opäť 3 minúty“.Aj keď sa už viac nič nemusí, lebo vraj je vojna vyhratá, mne to nedá a bojujem ďalej. Nanášam druhú líniu – balzam. Toto sú bojovníci, ktorí prečesávajú celé bojisko. Po náročnom prečesávaní sa umyjú a zhodia zo seba časti nepriateľa, ba aj celých nepriateľov.
Je večer, 18.00 hod.
Generál je unavený s bolesťami v rukách, ale nevzdáva sa!Dcéra už nereaguje na nič, len tíško vzlyká.Nastupuje tretia línia – postrek a vymedzenie svojho teritória. Zamorili sme celé okolie, ale očakávame pozitívny výsledok.
Je večer, 19.00 hod.
Generál kontroluje územie. Je zhrozený, lebo boj nebol čistý a zanechal ešte niekoľko nepriateľov, aj keď iba maličkých a nenápadných. Ale takí bývajú najhorší.Musí vymyslieť inú taktiku boja. O tri dni sa dáva opäť do bitky.Vyhrá? Bude nútený skrátiť zákryty a odrezať tak nepriateľovi cestu? Alebo sa dobrovoľne nepriateľ vzdá?Generál sa však nevzdá!!!!
