Ak tieto fotky niekomu pripadajú ako hra s photoshopom, je to tak.... Ale je to aj hra detí, ktoré milujú veľa farieb, tvarov a rozmanitosť.
Na Aničke pri Košiciach
Naše prvé jarné stretnutie bolo síce dosť chladivé čo sa týka počasia, ale zato teplé, čo sa týka pocitov. Hlavne pre mojeho synčeka - Danka. Koľko mužov by mu závidelo takúto slečinkovskú spoločnosť????
Trošku ma prekvapuje, koľko dievčat sa narodilo spolu s Dankom. Keď som s ním bola v pôrodnici, rodili sa len "chlapi". A teraz? Samá dámska spoločnosť....
Myslím, že Danko bol a je spokojný. "A frajerky ešte prídu?" "Ocko, vidíš koľko mám frajerok!?"....
Radosť zo spoločnosti detí je neopísateľná....
Och, koľko mal roboty ustriehnuť ich... Ale milej roboty :)
A maminky boli vďačné a spokojné...
Podávala sa káva z termosky a koláč z umelohmotnej nádoby....sladkosti a "slanosti".
Deti sa spoznali, zahrali a získali mnoho ďalších poznatkov z oblasti medziľudských vzťahov. Maminky zmenili svoj denný režim a odreagovali sa.
Príroda nám šancu dala,
vetríkom nás opantala.
Jarný vánok, slnko zlaté,
dobrý pocit z toho máte.
