
Drobná posteľ, mäkká tráva
a v nej púčik, čo rozpráva,
biela hlávka v tmavom machu,
neušpiní sa od prachu
nebadane lezie na svet,
veru, krajšej inej tu niet.
Keď sa vypne v plnej kráse,
rozdúchne sa ona zase
a už letí tichá vôňa,
napojí sa láskou tôňa,
zaplaví nám úplný svet.
Veru, krajšej inej tu niet.
Sedí v machu učupená,
chytiť šťastie pripravená
Krásou veľmi neoplýva,
ladnosť, pôvab v sebe skrýva.
Je to zázrak tohto sveta,
kto je s ňou, vo výškach lieta.