
Šľapaj v ceste mala byť,
pretrhla sa chcená niť.
Chvenie po nej ostalo
na pozdrav mi mávalo.
Čo byť malo, nebolo.
Veľmi ma to bolelo.
Ulita sa zavrela,
nikoho tam nechcela.
Teraz blesk sa prehnal ňou,
malou mušľou sklamanou.
Ostala tam bez vody,
žiť už nemá dôvody.
Chce ísť naspäť, nemá síl.
Uchytí ju dravý Níl?
Veď je druhý najdlhší,
smútok v nej on zahluší.