Očarenie

v prírode (zdroj: S.K.)

 

Otváram bránu a vstupujem do zázračnej krajiny,
spoznávam prírodu a v nej rastliny.
Otváram ďalšiu bránu a niečo ma mäkko pohladká,
na čistinke v klbku schúlené zvieratká.
Na kolienko kľaknem si a zložím vak,
tu nad hlavou mi zašteboce vták.

Oči si zatvorím a dýcham zhlboka,
a vôňa hríbikov šíri sa z ďaleka.
Tichučko ľahnem si na zemi do machu
a žblnkot potoka zaznieva mi v uchu.
Keď otvorené mám už oči,
láska mi do života vkročí,
pohladká moje otvorené dlane,
príroda očarila ma nečakane.

Spev vtákov a ihličia vôňa,
najkrajšia je lesná tôňa,
keď slnkom pretkaná je zvečera
a niekde v kúte studnička vyviera.
Z tej studničky zvieratká pijú vodu,
nerobte preto, deti, v lese škodu!
Chráňte lesy a celú Zem našu jarú,
veď len vďaka nim ľudia dýchajú.