

Do nového dníčka vstávam,
ružové okuliare si dávam.
Svet nádherný zrazu sa mi zdá
a ja cítim, že všetko sa dá.
S nehou a láskou všetko zvládam,
do ticha úctu ľuďom vkladám.
Sadnem si do izby k upravenému stolu. Na ňom váza s bielou kalou a šálka kávy. Ja a moje odhodlanie...
Biely kalich zo žltým šípom
mihoce sa pred mojím okom.
V tom kvete všetka nežnosť sveta
ja do jeho lístkov odetá...
Dvíham tú čašu plnú zdania
snáď vyplnia sa moje priania.

Vchádzam do kúpeľne a púšťam vodu. Umyjem myšlienky, pohľad, dych a zrazu mám iný pohľad.
Telo plné zraku cukríkov,
myseľ temná ako matný kov.
No teraz tá chvíľa prichádza,
okuliare šmariť navádza.
Lež ruka myseľ predbehla
Ja to tmy som sa uvrhla.
Vstupujem do šatníka a obliekam si denný úbor. Som opäť v realite...