Sen o láske sa stal skutočnosťou....

svadobná (zdroj: RNDr. Radoslav Kalakay)

Som sen, som nočná obloha, som dúha po ktorej kráčaš...
Som deň, som Tvoja mátoha, som voda - čo nohy si v nej máčaš.
Som kvet, som včielka šikovná, som v lístku kvapka rosy...
Som svet, som neha pokorná, Ty chodíš po mne bosý.

Byť ružou, laňou narodenou, byť nechtom Tvojej ruky...
Byť cestou, cestou nekonečnou a neprežívať viac muky.
Byť vzduchom, byť Tvojim pohľadom, byť brvou oka...
Byť uchom, byť z okna výhľadom, každým dňom roka.

Si moja ilúzia, si moja výšina, si dúha po ktorej ja kráčam...
Si zvláštna situácia, si moja tíšina, si kúzlo do srdca ho vtláčam.

Sme to, o čom sa sníva, sme to, čo úsmev rozdáva,
Sme láska, čo šťastiu kýva, to čomu nuda nadáva.
Sme ohník v srdci sveta, sme rieka hadistá,
Sme vysnívaná méta, sme strela zlatistá.