Motto

V roku 1989, hneď po "Nežnej..."prišiel za mojim kamarátom bratranec z Viedne, ktorý emgroval v roku 1968. Prechádzali v aute cez zvolenské námestie (vtedy sa to ešte dalo), bolo pred vianocami, v zelovoci dostali banány a vytvoril sa pred ním ešte obvyklý tridsaťmetrový rad, bratranec naň nechápavo hľadel a pýtal sa:

- To čo tí ľudia tu tak stoja?

Kamarát mu to vysvetlil:

-Ále, dávajú banány...

Bratranec dokončil:

-No vykašlal by som sa na ne, radšej si kúpim...

Odvtedy používam túto poslednú vetu ako motto.