Schody do seba.

Schody do seba.

Našiel som ťa

plakať na schodoch.

Že vraj nikoho nemáš.

Povedal som ti:

„To nie je problém,

Môžeš mať všetkých.“

A plakala si ešte viac.

Cez tvoje slzy som akosi nevedel

zaostriť.

Len vzdialene som tušil

že ani ja

nemám rád zhnité banány.

Niekde blízko zadunel hrom.

Perun asi nemá rád slzy

alebo čo.

Ale ten dážď čo padal

štípal v duši

soľou bohatstva i chudoby,

nádejou túlavého psa,

hľadajúceho každého pána,

ktorý ho nechce.

Bál som sa ťa dotknúť.

Bál som sa ťa nedotknúť.

Túžil som dať ti všetko,

čo som sám nemal.

Blízkosť.

Tri kroky boli málo

a dva priveľa.

Tak som si povedal:

Neplač,

nestojí to za to.

Aj tak sme všetci mŕtvi,

len niektorí

ešte žijeme.