Večer som otvorila fľašku červeného vínka, pohodlne som sa usadila na gauči s pocitom hráča, čo už vopred vie že vyhrá. Zišla sa naša rodinná rada. Rodinná rada je o tom, že každý má rovnaké práva a môže vyjadriť svoj názor na čokoľvek bez hrozby, že bude zaň stíhaný. Týka sa to všetkých bez rozdielu. Keby náš pes mohol hovoriť, týkalo by sa to aj jeho. Začalo sa to ako vždy - moja druhá polovička si monológy neodpustí - poučnými vetičkami ako by sa mali riešiť problémy a neriešia, a všobecnými rečami pri ktorých ma dvíha zo "stoličky" (rozumej gauč), lebo neviem na čo sa presne naráža a neviem na to reagovať. No nič, veď moja chvíľa ešte príde....spokojne som sa natiahla za pohárom vínka.Pomaličky sme sa dostali aj k "problému". Ešte stále som sa usmievala..je to úplne jasné, mala som pravdu a to nemôže nikto a nič zmeniť. Prvá podpásovka prišla od syna: "Mami, mala si pravdu, ale spôsob ako si to riešila nebol veľmi vhodný. Bolo to zbytočne hnané do extrému".Čo? Počujem dobre? Veď si mi hovoril, že to chápeš....víno mi takmer zabehlo, ruka sa mi nejak začína triasť, moje neotrasiteľné istoty ma zrádzajú. Ešte stále som však presvedčená o svojej pravde.Druhá priletí od dcéry: "Ani mne sa to veľmi nepáčilo, ako si to riešila. Ty sa hneď nahneváš, keď oco urobí nejakú chybu. A oco sa na Teba až tak nehneval, keď sme si kúpili psa..."Tak toto je už na mňa priveľa.Takže aj ty, moja príbuzná duša, moje druhé ja,si ma zradila? Mňa, čo som vždy na tvojej strane, čo som jediná pochopila, aký dôležitý je pre teba pes? Cítim ako mi sebaistý úsmev mizne z tváre a nahrádza ho výraz podvedenej a nepochopenej obete. Pre istotu si dám ešte jeden hlt, možno ma to povzbudí. Zavládne ticho. Pohľady šiestich očí sa upierajú na mňa a čakajú.Čakám aj ja. Nemám chuť nič povedať, ale asi by som mala. V mysli rýchlo vyhodnocujem....po zasadaniach rodinnej rady zatiaľ prehrávam 2:0. Nevyzerá to pre mňa veľmi dobre..Bolo mi to treba, zaviesť takúto novinku? V hlave sa mi začínajú objavovať pochybnosti, či sú moje pocity oprávnené..všetko nasvedčuje, že absurdná myšlienka sa stáva skutočnosťou - žeby bola chyba vo mne? "Noo....dobre, porozmýšľam teda o tom....skúsim to zmeniť...." – zahabkám nesúvisle."Tak fajn" – zhodnotí nemilosrdná rodinná rada ktorá sa týmto zároveň rozpúšťa. Deti sa vytratia do svojich izieb, manžel spokojne dopíja svoj pohár vína a je neobvykle milý a pozorný: "Chceš ešte naliať?" "Radšej už nie, ďakujem "....akosi mi prešla chuť, chcela som povedať, ale nechám si to radšej pre seba.Prichádzajú nové pocity. Sú to pocity sklamania. Zo seba. Bola som presvedčená, že toto je už za mnou, že už to mám dávno zvládnuté....takže sa vidím inak, ako ma vidia iní? Som teda naozaj ten chudák bežec, čo si nevšimol že sa nehýbe z miesta? Rozmýšľam aké mám možnosti...konštatujem, že jediný čo mi v tejto rodine rozumie je pes. Ešte aj deti ma zradili, a to som im dnes upiekla muffiny, aby som im vylepšila desiaty! Drahý Cuelho, kde sú tie magické okamihy dnešného dňa? Moja bilancia: dve deti - zradcovia a zlý manžel, čo sa s nimi spriahol proti mne. No dobre, možno nie sú až takí zradcovia, možno sa len snažili byť objektívni..ale nič to nemení na veci, že mám zlého muža! Teda, ok, keď o tom rozmýšľam, niekedy aj nakúpi, aj poupratuje, aj o deti sa stará, no, vlastne je inak celkom v pohode, keby nezvolal túto rodinnú radu. Kvôli nemu som teraz v stave beznádeje, nejak sa mi to všetko vymyká z rúk – asi bude najlepšie hodiť si slučku. Do kelu, to bude ale problém, veď v našej nedokonalej domácnosti sa ani nenachádza poriadny špagát! Myšlienky na nákup vhodného špagátu za účelom "hodenia si slučky" radšej zavrhnem. Predsa len, sú trocha morbídne..ale aspoň ma vrátia do reality. Čo ja nekúpim, to nemáme. Ešte aj špagát na slučku aby som si zháňala sama! Ale ok, realita...čo musí človek urobiť, aby zmenil staré zabehané mechanizmy v sebe? Je to vôbec možné? Zbytočné otázky..veľmi dobre viem, že je. Decká mi dali riadnu príučku. A čosi čo sa nazýva mojím zdravým jadrom mi hovorí, že majú pravdu. Je mi jasné, že budem musieť asi začať makať..na sebe..budúcu rodinnú radu by som už chcela vyhrať. Aj keď, akosi stále viac sa mi pozdáva myšlienka, že táto hra ani nepotrebuje víťazov. Ba čo viac, za istých okolností môžu dokonca vyhrať všetci!
