Ešte pár postrehov z blogerského stretka

Nejak sa mi to nezdá, idem sa presvedčiť či som tu správne: "Prosím vás, kde sa tu koná blogerské stretko?"???? " Ja neviem...." – čašníčka sa na mňa začudovane pozerá....ejha, to sa mi moc nepozdáva...ale nevzdávam sa, objavujem ďalšie chodby a chodbičky, idem ďalej.Ďalší ľudia, ďalší ignoranti? Už je to nejaké podozrivé, nikto nezaregistroval, že moja maličkosť sa práve dostavila, nikto ma nečaká so zoznamom, aby ma identifikoval, na zozname odfajkol, do kruhu blogerov ma usadil?Znova sa pýtam pri bare...."Jasné, to sú tí čo ich je tu tak strašne veľa? Tak tí sú na terase.."Aha, ono to má aj terasu...pár krokov a hups, už som tu, ľudia!.....ďalší ignoranti. Všetci sa bavia, kecajú, posedávajú, popíjajú..a hlavne na mňa nečakajú...váhavo sa pohybujem od stola k stolu, snažím sa zachytiť niečí pohľad. Niekto zachytil môj – je to Mirka – Angličanka. Predstavujeme sa navzájom a ponúka mi miestečko na rohu ich stola. Sedím, sedím, do vzduchoprázdna hľadím, slovka neprerečiem....som akosi "mimo"...neviem o čom točia a im to nevadí, však sa im ani nedivím..ej, dievča, bolo ti toto treba, načo si sem chodila, medzi cudzích ľudí sa tlačila, sama, samučká sem išla? Užívam si "trápnosť chvíle", ale ozaj iba chvíľu. Keď sa sama o seba nepostaráš, nikto sa o teba nepostará...Naberám odvahu, vstávam od stola a idem si nájsť iné "obete". O kúsok ďalej nájdem voľné miestečko. Ááá, skvelé, prichýlili ma medzi seba, predstavujeme sa navzájom...vraj to si Ty, tá dobrá mamina....to snáď nie?Oproti mne sedí krásna Maruš Smekalová, vedľa nej večne mladá Blanka Ulaherová, usmievavý sympoš Paľko Škoda, Janka Remešíková, utrpím mierny šok pri zistení, že Viki Holman nie je študent s práve končiacou pubertou, ale veľký kus chlapa – už dávno dospelého....a neskôr spoznávam aj krásnu a usmievavú Miriam Mládkovú s ružou na pulovríku, a dokonca aj Padawana, čo vyzerá ako Sajfa, ale je krajší..Že je Zuzka Šubová riadne číslo, ma vôbec neprekvapuje...sype na nás rôzne historky zo svojho aj iných života ako z rukáva, občas sa schová pod stôl, občas nás šokuje nejakým novým zistením o nej..ale to radšej nebudem prezrádzať.Už sa tu cítim ako doma, už mi je fajn..jediné čo mi vadí je to, že začínam byť zachrípnutá, čím trpí moja neskutočná túžba všetko komentovať, do debát sa aktívne zapájať...A čo je horšie, ani pivko si vypiť nemôžem, lebo som zas neodolala pokušeniu a na aute som sa doviezla. Nealkoholické chutí ako za trest.Blanka ide na WC zásadne s Viktorom, ja idem s Maruš....v šóre sa zoznamujeme s ďalšími blogermi...však sme ako jedna rodina, že? Usmievame sa na všetkých okolo, aj na jedného milého chlapca okolo nás idúceho. Ten vystrúha nechápavý pohľad, tak sa ho Vladko Radosa pýta: "Ty si tiež bloger?" – vystrúha ksicht ešte nechápavejší, tak sa ho pýtame: " Píšeš?""Čo??"Vzala som to do svojich rúk: "Pozri sa, sme tu proste samí umelci, a zdá sa, že Ty asi nie si jeden z nás""Ale si celkom pekný, takže by si aj mohol byť..." pridáva Vlado.Mladý radšej odchádza preč, úplne sme ho zneistili.Pri zadnom stole je rušno, občas všetci stoja, občas tlieskajú o dušu, len my ostatní nechápeme prečo...všetko sa nedá usledovať, aj keď strašne chceme. Je nás proste hrozne, hrozne veľa.Čas letí a pomaly už odbila jedna hodina v noci..je čas pobrať sa domov, únava celého týždňa na mňa padá, teplo domova a postele ma láka....Ešte skonštatujem, že som sa už dávno celú noc nezabávala za púhych 50,- Sk. Ak chcete ušetriť, choďte na párty autom...Beriem Maruš a Matúška Sotáka na stanicu, aspoň nejaký dobrý skutok môžem urobiť, vlastnú lenivosť ním zaplátať.Dobre bolo, aj keď inak ako bola moja predstava. Čakala som úvod, jadro a záver, a ono to malo len jadro. Stihla som spoznať len pár ľudí, nestihla som všetkých čo som chcela. Aj tak mi ale bolo s vami dobre, moji milí, dúfam že sa čoskoro zas uvidíme! (a môžete ma aj privítať, keď by sa vám chcelo..:-))Vaša Renča