Pocit bežca čo práve zistil že celý čas stál iba na mieste...všetko sa javí zbytočné, hlúpe, trápne, a hlavne tak iné ako som si myslela že je..záplava myšlienok....predo mnou defilujú tváre ľudí, čo pre mňa znamenali viac ako veľa..tváre ľudí, čo tu mali byť a nie sú..a potom tváre seba samej – moje vlastné podoby..aká by som mala byť a nie som...a možno ani nikdy nebudem...bežec čo má pred sebou stále tie isté hory na obzore....vrcholy, ktoré nikdy nedosiahne...a predsa beží. Pretože cesta je dôležitejšia ako cieľ?Známych pár tónov oznamuje prichádzajúcu sms: "tak sme sa zas nejako nestihli stretnúť. Kde práve si?"prečo až teraz? Neodpovedám, hneď ju mažem...prázdne slová, prázdne gestá..asi som precitlivelá, ale cítim v sebe čosi ako vzdor – alebo je to urazená ješitnosť? Vedomie, že pre niekoho som nebola dôležitá? No a? Aj pri najväčšej snahe nemôžem úplne pochopiť konanie iných ľudí...nemám právo súdiť, ani hodnotiť....som strašne netrpezlivá. Všetkému chcem rozumieť hneď a všetko chcem mať vyriešené hneď. Sú ale veci, ktoré potrebujú čas...aj ja potrebujem čas..kým sa na špirále vlastného poznania posuniem o kúsok ďalej.Boj s vlastným chcením. Snaha podriadiť chod udalostí svojmu scenáru. Vlastné klapky na očiach, vlastné hranice chápania, obmedzenosť svojím vlastným Ja. Vlastná lenivosť zdvihnúť sa zo zeme a ísť ďalej. Opäť bežať, kvôli radosti z behu.Všetko čo chcem je vraj fráza. Moje predstavy nepatria do dnešného sveta. Vzťahy vraj nie sú o duchovne, ale o materiálnych istotách..a ja to stále nechcem pochopiť. Ale zároveň...človek sa predsa nemá vzdávať svojich snov a v určitých, pre neho dôležitých veciach nemá robiť kompromisy. Sny majú svoj význam..."Boh nám každý deň poskytuje príležitosť zmeniť veci, ktoré nás robia nešťastnými...Tí, čo venujú pozornosť všedným dňom, objavia v nich magické okamihy. Môžu byť ukryté vo chvíli, keď ráno vkladáme kľúč do zámky, v okamihu ticha po večeri, v tisíc a jednej maličkosti, ktoré sa nám zdajú všedné a stále rovnaké. Šťastie býva niekedy požehnaním, ale najčastejšie treba oň bojovať. A práve tento magický okamih nám pomáha vydať sa na cestu za hľadaním snov".(P. Cuelho)Zatváram dočítanú knihu, vstávam z postele a idem do kuchyne pozbierať črepy. Hádžem ich do koša....je už takmer poludnie. Po prebdenej noci prišiel nový deň. Prvý deň nového roka..a s ním nové príležitosti, nové výzvy. Nové možnosti zmeniť veci, ktoré zmeniť chceme. Alebo sa môžeme o to aspoň pokúsiť.
