Prečo môže psovi puknúť srdce

Raz v lete sme toho pána stretli znova – mal nového psíka - takmer som si to ani nevšimla, pretože to bolo opäť šťeňa rotvajlera. Gordonovi vraj puklo srdce. Na svojej poslednej prechádzke sa naháňal a hral s paličkou, ako vždy. Zrazu klesol k zemi. Keď pán k nemu prišiel, uprel naňho len smutný pohľad a vydýchol naposledy. Jeho pán tomu nechcel veriť...do očí sa mu tlačili slzy, kľakol si k nemu a pokúšal sa ho kriesiť, triasol ním, prihováral sa mu, plakal ale Gordonko už nevstal....Zúfalý išiel hľadať niekoho, kto by mu ho pomohol odniesť do auta....Povedal si, že už nikdy nechce iného psa. Chodieval sa prechádzať denne po miestach, kam chodieval s Gordonom. Chýbali mu prechádzky..ale boli o to smutnejšie, že bol na všetkých tých miestach už len sám...spomienky boli dotieravé a neodbytné, čím viac sa snažil zabudnúť, tým intenzívnejšie sa vracali späť. Nakoniec to nevydržal a kúpil si nového psíka – Eda. S našim sú kamaráti. Edo akoby chcel svojmu pánovi vynahradiť všetku bolesť, čo zažil keď stratil Gordona. Visí na ňom ako malé dieťa a motá sa mu stále pri nohách, keď má byť chvíľku bez neho, plače.Keď chodievam z prechádzky okolo mosta, spomínam často na Gordona a rozmýšľam, prečo aj psom môže puknúť srdce. Samozrejme, existuje na to veľmi jednoduchá odpoveď – mohlo byť choré, poškodené, srdcová vada..Sú ale situácie, kedy sa mi zdá, že to môže byť aj inak.Ked sme včera išli autom domov po Dunajskom nábreží, po hlavnej ceste bežal pes. Bežal, akoby bol jedným z účastníkov cestnej premávky a autá ho úspešne obchádzali. Pes bez pána, bez domova. Nemohli sme tam zostať stáť, a tak som dúfala, že ho niekto z okoloidúcich zavolá aspoň z cesty preč. Bol odkázaný na súcit ľudí...pretože ho asi niekto vyhodil na ulicu. Práve teraz, keď máme všetci plné ústa rečí o láske, porozumení.... zároveň dokážeme byť tak krutí.....teraz už viem, prečo psom môže puknúť srdce....je asi nad psie sily pochopiť konanie niektorých ľudí – že vraj pánov tvorstva..