Ako obvykle, aj dnes som sa vybrala s našim štvornohým miláčikom na rannú prechádzku do parku. Boli sme už takmer pri ceste, keď sa hafan začal "štorcovať", nechcel ísť ďalej. Obzrela som sa, čo ho zastavilo.Po chodníku za nami kráčal chlapec. Mohol mať tak okolo 10 rokov. Rozopnutá bunda, rozčaptané topánky, čiapka asi schovaná v školskej taške (ach jaj, poznáme to..), čo sa mu hompáľaľa na chrbte. Čosi si nahlas rozprával, možno spieval....v každom prípade, nášho hafana veľmi zaujal, začal sa pätiť, zaprel sa zadnými nôžkami do klzkého asfaltu, krútil chvostíkom a ťahal ma ku chlapcovi.- To je dievča či chlapec? - zohol sa k nemu s úsmevom- Chlapec -A môžem ho pohladkať?- Jasné, veď sa pozri ako sa teší!Chlapec sa s ním začal hrať, prihovárať sa mu, náš hafan si ľahol na chrbát a celý šťastný sa nechával hladkať po svojom čiernom kožúšku. Bolo mi to divné, toto on nezvykne robiť, ľudí si vonku obvykle veľmi nevšíma.-Nini, ty si si tuším našiel nového kamaráta! – zasmiala som sa.- Ja mám veľa psov – kamarátov - hovorí chlapec, - keď budem veľký, budem doktor čo lieči zvieratá. A zadarmo!- Naozaj? Ale veď z niečoho musíš aj žiť, peniažky budeš potrebovať! – snažim sa mu vysvetliť, ale márne.- Moja rodina je bohatá! Ja budem psíkov liečiť zadarmo! Zrak mi skĺzol na jeho vyblednutú vetrovku a ošúchané nohavice, čo pripomínali skôr tepláky:- Naozaj? Tak dobre, a môžeme potom aj my k tebe chodiť?- Jasné! A teta, nechcete prísť k nám na návštevu, aby som sa s ním mohol pohrať?-Noo...musím porozmýšľať, alebo vieš čo, príď radšej ty k nám!Spoza zákruty prišiel autobus. Aká škoda!- Dobrééé, ešte sa stretneme!.......zamávala mi na rozlúčku školská taška, ešte dvakrát poskočila a hop, chlapec naskočil do autobusu a dvere sa za ním zatvorili.- A kedy teda prídeš? - chcela som zakričať, ale už by ma nepočul. - Veď som sa ani nestihla opýtať, ako sa voláš.., zašepkala som si pre seba.Ešte chviľu sme stáli na zastávke, dúfajúc, že uvidím cez zahmlené sklo jeho veselé oči, ale bol príliš malý, nebolo ho už vidno, stratil sa niekde v dave ľudí.Kedˇsa autobus, napriek zákonitostiam fyziky (bol natrieskaný ako obvykle) pohol, vykročili sme smerom do parku, čo sa za jednu noc premenil na ľadové kráľovstvo.A potom, že človek nemá veriť na zázraky...
