Denno - denne sa mi stáva, že pri prelete nitrianskymi zákutiami natriafam na rozličných ľudí, čo je vlastne celkom normálne a každodenné, veď sa to stáva všetkým nám, bežným smrteľníkom.
Ako správny muzikofil, bez hudby ani na krok. Teda, brázdením väčších - meních vzdialeností, v povznesenej náladičke, sa aj mne úspešne darí pozorovať rovnako sa náhliacich, správne chaotických a s pravidelnosťou švajčiarskych hodín, nič nestíhajúcich jedincov. Čo poviete, niekedy je to celkom zaujímavé, stáť medzi netrpezlivcami, čakajúcimi na to pozitívne zelené svetielko, oznamujúce slobodný priechod a pozorovať rovnako "zmenystranycestychtivé" osôbky; rozmýšľať pri tom, čo asi sa im môže myšlienkami preháňať.
Raz som kdesi čítala, teda lepšie by bolo, vylovila z tej nekonečnej spleti písmen, ktoré mi boli doposiaľ k dispozícii, nasledovné: "Úsmev a dobrá nálada sú zrkadlom, že srdce je doma. " Veta ako každá iná, a predsa nie. Táto je jednou z tých mála, ktoré sa pokúšam zaradiť aj do svojho života. Len ma jedno trápi, neviem, či sa mi v tomto úsilí darí.
Totiž, vykračujem si, smelým študentským krokom, však nič horšieho ako uplynulé a črtajúce sa"skúškové", na mňa nečaká. S hrejivým pocitom pri srdiečku, hlavou síce kdesi pätnásť "centi" /možno aj viac/ v oblakoch, neodmysliteľným úsmevom /takmer od ucha k uchu:)); pripadám si, ako keby na mňa okolitý svet hľadel ako na "zjavenie". Je to vari dačo neslýchané, ak sa pokúšam vychutnať si čaro všednosti?
Alebo už pretechnizácia doby spôsobila, že sme zaslepení mamonárstvom a nedokážeme rozlíšiť medzi hodnotným a povrchným? Dnes ešte s hlavou v oblakoch, zajtra sa možno môj ideál rozpadne na milióny drobných kúsočkov...ale bude to niekoho zaujímať? Väčšina asi pokyvká hlavou nesúhlasným smerom. A ja musím s Vami súhlasiť. Nikto ani brvou nepohne. Ak sa smeješ, istotne máš na to dôvod...možno sa Ti niečo podarilo, splniť si dáky záväzok a Tvoje ego je rado, že môže byť rado a možno len preto, že ten úsmev je zrkadlom duše a hrdo sa radíš i Ty, k tým, ktorí sú radi, ak sú radi aj tí okolo Teba.
Osobne, so mala tú česť stretnúť sa aj s prípadom, keď sa ma okoloidúci spýtal, že čo mi je, prečo sa smejem. Naozaj netuším, kam to speje. Namiesto toho, aby bol rád, že sa niekto usmieva, ešte rieši pôvod jeho dobrej nálady. Ak sa nad tým zamyslím, je to choré. To sa mám naozaj zakaždým tváriž mrzuto? Hmmm, veď to by sme tu mali hotovú šachovnicu, všetko čierno - biele. No,, a potom platí, zlá nálada je nákazlivá. Všetci máme starosti a problémy, ale sú tu preto, aby nám spestrili naše bztie. Však asi by nebolo v poriadku, ak by bolo všetko ideálne a zapadalo do seba ako drobulilinké kúsočky puzzle.
Taký mravec sa napríklad týmito ľudskými, teraz ani neviem, ako ich nazvať, asi vlastnosťami zaoberal. Pred chvíľkou sa mi tu mihol popod nohy a mne pripadal celkom spokojný, taký slobodný, nezávislý tvorček.
Aj momentálne píšem, čo mi srdce do hlavy vnesie, lebo považujem dať ľuďom kúsok snáď aj dobra a ak, čo i len v jedinom slovíčku z uvedeného, sa niekto našiel, už to stálo za to.
Snažím sa predsa vychutnať si čaro všedného dňa.Skús to aj Ty, stojí to za ten kúsok námahy.
