Snažím sa byť nad vecou. Je to zaťažkávajúca skúška. Niečo ako krst ohňom. "Kto vydrží, ten zvíťazí," vravievala Márti néni. Snažím sa ... no.
Grétu však už žerú mrle. Príliš veľká puntičkárka. Vraj perfekcionalistka. Všetko vždy tip - top. Averzia voči neporiadku. "Klídek, nie je to až také strašné. /Iba trošku dlhé/. Sama si to však chcela. tak sa nečuduj, že obnova historickej budovy, v ktorej už niekoľko desiatok rokov prebývaš kúsok trvá. A stále trvá. Každým dňom sme predsa bližšie k tomu, aby bolo hotovo." Derniéra sa blíži.
Takú stresáčku je umenie nájsť. Minulé leto to bol v pekárni stresmen Maroš - všetko videl, aj sa tváril, že vedel, všade bol. Teraz za neho skvelá alternácia, Grétuš.
Sedeli sme pri káve. Nervózna, ako vždy. Prešľapuje, zalamuje, melie. Rukami, nohami, celá v pohybe. Ja len neviem načo. Však piánko. "Uvarím čaj na nervy? Potom Ti už bude všetko jedno. Efekt zaručený. Cez skúškové fungoval. je to lepšie ako Horst fuchs s teleshoppingom. Žiadne mejd in šmejdin, rozsypem sa ab sofort. Jedna šálka /či skôr šalisko/ a budeš nad vecou." /Dávka na prežitie/
Neveriaci Tomáš v nej zdvihol varovný prst. Zasvietil ako červená na semafóre. A tak z čajového popoludnia vzišlo.
Na čokoládu je ešte stále priteplo. Ostáva ešte voda. vraj tiež ukľudňuje. Za minulý trimester ale prišiel pozdrav z vodární s privysokou cifrou, čo ju ešte väčšmi rozladilo. Musíme šetriť. Vlastne, mali by sme :) neostáva nič iné, iba si na chaos zvyknúť. Aj keď ťažko. Náročný to bol treba zviesť sám so sebou. Zatni zuby a ideš. Čo sa raz začalo, musí sa aj skončiť. Aspoň sa nenudíš.
