Ľudia v čiernom sa vidia dosť. Popri kadejakých jednorazových módnych vlnách, to môže mať aj hlbší dôvod. Aj tá mladá žena ho mala. Jej vážnu tvár zdobilo priveľa otáznikov, aby to bola iba otázka vkusu. Kto vie, čo sa jej mysľou preháňalo.
Niekedy je dobré nevidieť do hlavy tých druhých. Neprestajný prúd nekonečných myšlienok hľadajúcich svoje miesto v tomto čudnom svete. Každý žije vo svojom svete. Vo svete pre niekoho ideálnom.
Aj ona, aj ja, aj Ty. My. Všetci. Koľko nás je.
Odmietame príjem konvencií. Snažíme sa žiť a konať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Izolovaní od všetkého a každého. My. Malí - veľkí egoisti. Nepripôšťajúci si invenciu.
S obranným gestom rúk, slúchadlami v ušiach. Ponorení kdesi na dne vlastného ja.
Zamyslení, smutní, šťastní. Plní ideálov, takmer splnených snov. Veční rojkovia.
Rozdielni a rovnakí. Červený a čierny. Stále však, my.
