Na jednej lodi s Titanicom. To teda bolo. Leo a Kejt prežívali svoje ľúbostné dobrodružstvo, my sme boli v škole prírode. "Tenkrát poprvé." Samy, kdesi pri Zvolene. Bez rodičov. Kjuti nás učil moju prvú anglicky sa znieť snažiacu pesničku. Bola to presne tá od Celine. Znela z pások, diskov. My mladé a naivné sme si ju pohmkávali. Žabky s veľkými plánmi. Svet je iba gombička. Dokážeme zvaliť aj múry.
Počas dní pri Zvolene, márí sa mi, že to bola Kováčová, som sa snažila aj holky z mojej party zasvätiť do nôt "každú noc ťa cítim, vidím v mojich snoch..." V kurze boli germánske vplyvy, preto z úst o angličtine nič netušiacich, najrozličnejšie skomoleniny. Také milé, detské.
Andy bola natoľko odvážna, že sa pokúsila o koncert. Na balkóne /balkón = vymoženosť/ sme zaujali miesta a čakali na príchod hviezdy. "Pozor, už ide!" S noblesou pop - divy vkročila. Na pleciach prehodená róba, biela posteľná plachta, ktorú sme dali dokopy LTT. Spustila. Aj, jaj. Išlo jej to pridobre. Nemuseli sme sa báť nočnej medvedej návštevy. Aj veverička sa radšej skryla do najbližšieho lesa.
Aj čokoládovú Moni sme tam mali. Ako sme zistili, jej mama bola okrem obesenca takmer všetko. S tetou Izabelou chodili vyvolávať duchov na Bojnický zámok. Keď nás kŕmila tými rozprávkami, ktoré sme ako inak, žrali aj s navijakov, báli sme sa.
Niki v sebe objavila lásku k prírode. veľké zistenia neobišli ani mňa. Otec Abrahám mal vraj sedem synov :) /šikovnýýý ;)/ Pri zdolávaní poschodovej postele, som si skoro zlomila nohu.
Najlepší bol aj tak pokazený puding, preto sa z dukátových buchtičiek stali nakoniec lekvárové :) Škoda, že nás torta za peknú izbu minula len o vlások. Asi to bol impulz k neskoršiemu organizovanému neporiadku ... dobre tam bolo, len čas nejak nad nami preletel ....
