Najväčší zlom však nastal vtedy, keď to v náprotivnom rohu začalo pripomínať slávny Heathrow. Len neviem, či to boli stíhačky, alebo bežné turistické linky.
Potom zrazu všetko stíchlo.
Zrejme som sa dostala do fázy f, kde v dimenzii d, neboli voľné iba okrídlené tvory. A to som si ešte pred niekoľkými nezabudnuteľnými okamihmi myslela, že po čerstvo vymaľovanej stene, pokrstenej nízkotučným mliekom, je to najhoršie za mnou. Veď keď už ja pestujem dni francúzskej kultúry, /"žer méň"; napokon je z toho väčšinou "nežer vôbec" ;), nech ich má aj naša stena. Neviem síce, či z nej ubudne, ale aspoň ja si budem istá, že som nebola zase raz egoistkou a myslela som aj na druhých.
Je toľko otázok, na ktoré by som rada vedela odpoveď. Len rozlúštiť tie tajné šifry. To nebude také jednoduché ako PKP /Prípad kružidlo - pravítko/.
Ešteže nemusím chodiť tak ďaleko. Ruch motorov ma obkolesí každý večer. Prečo mám tú česť práve ja?
