Mysľou lietame po orosenej tráve a šantíme ako malé deti. Naháňame sa pomedzi stromy čľapkajúc sa v teplom bahne, či sledujeme pokrčený odraz mesta na zvlnených kalužiach. Po chvíľke sme celkom premoknutí. Nevnímame zimu a stojac so zavretými očami si všetko vychutnávame. Celé to dopĺňa pôvabná vôňa. Zmoknuté mesto má vždy špecifickú pachuť. Sprvoti je jemne štipľavá, aby prešla do lahodnej vlhkosti.
Dážď ustáva. Kvapky padajú pomalšie, až po chvíli ustanú. A my si to nesmierne užívame. Každý vo svojom obloku.
.
06.05.2013 21:50