Väčšina z nás si pomerne rýchlo zvykla na fakt, že mobilné telefóny, ktoré mali podľa mňa pôvodne slúžiť na telefonovanie, majú v sebe zabudovaný budík. Ako sa postupne zdokonalovali mobily, zdokonalovali sa aj funkcie budenia v nich. Spomínam si, ako som pred mnohými rokmi v mojej jednoduchej Nokii nastavila čas budenia, ráno bol tento zámer vyhodnotený ako úmyselné narušenie môjho sladkého snenia bol vykonaný okamžitý zásah voči narušiteľovi. Úder päsťou bol väčšinou postačujúcim prostriedkom. Teraz si môžem nastaviť asi 10 budíkov, určiť deň, pomenovať ich (to aby som si ráno nasadila okuliare a prečítala si dôvod prečo vlastne vstávam, akoby to aj tak nebolo jedno, ale človek nikdy nevie, preto si ten dôvod pre istotu píšem, hoci mám ráno tak zalepené oči, že som bez šance to rozlúštiť) a môžem si určiť druh aj intenzitu zvonenia a ešte aj počet opakovaní. No nekúp to! Takže si každý večer, keď si líham so zámerom zaspať a ráno sa zobudiť, zaktualizujem všetky budíky podľa momentálnej potreby, nastavím si zvuk, ktorý pripomína niečo ako smiech nafetovaného škriatka a idem spať. V noci sa však budím na nočné mory, že som zaspala a zmeškala bus a keďže bývam na sedlači, ďalší mi ide až vo štvrtok, pričom ja musím vybaviť niečo dôležité do stredy atď. Takže si pretrem oči, prekontrolujem budíky, pozriem na hodiny (obyčajne sú 4 ráno čiže môžem ešte spať hodinu a pol) a s úľavou zaspím.
A reálne vstávanie?
5.30: nafetovaný škriatok sa mi vysmieva, že musím vstávať. Nemala si do druhej maniačiť na nete, haha-haha... Razantný zákrok ho okamžite umlčí.
5.35: Haha- haha haha-haha...Prestaaaaaaň!!!!!
5.59: Strhávam sa z nejakého sna, pozerám na hodiny a vopred vypínam zvonenie nastavené na šiestu. No a čo? pôjdem neskôr...
8.00: Bezradný škrekot škriatka zlikvidujem tým, že zahadzujem mobil čo najďalej - chyba!
8.15: Haha-haha, haha-haha, haha-haha, haha-haha...Kde si ty škodoradostný nepriateľ??? Po silnom naliehaní doslova neznesiteľného kvílenia vstávam, hľadám ho po izbe a po pár sekundách ho držím v ruke.
10.15: Budím sa s telefónom v ruke. Zdesenie, panika, stres... Ako môže byť toľko hodín???
V konečnom dôsledku sa nič nedeje. pôjdem na poobednú. Byť sama sebe šéfkou sa predsa len oplatí:)
Takto nejako sa to občas (v)stáva. Už som vychytala zopár "zlepšovákov" - mám v práci zubnú kefku, make up aj hrebeň, dávam sa budiť známym (nepomáha, hlavne keď mám vypnuté zvonenia), nezastieram večer rolety, aby som videla ostré ranné lúče prenikajúce cez okenné sklo priamo na moju tvár (izbu mám orientovanú na západ, takže lúče ma budia tak o pol dvanástej), ale úplne najlepší trik ako nezaspať je neísť vôbec spať (praktizujem veľmi sporadicky, predsa len mám už svoj vek).
Človeka však dokáže dokonale prebrať trebárs taký adrenalín. Mali by sme sa teda všetci poďakovať vedeckým pracovníkom MIT (Massachussetts Institute od Technology) za vynález pod názvom Clocky. Clocky pípa, skáče, uteká po izbe a vraj sa aj schováva. Zatiaľ som nemala tú česť sa s touto potvorou stretnúť zoči-voči, ale nevýslovne po tom túžim, dokonca viac ako po pajončeku. Takže očakávam ako darček na MDŽ.
