Nepatrím medzi ženy, ktoré by trpeli silnou nadváhou, ale pri mojej výške meter a pol si nemôžem dovoliť ani kilo naviac, ak nechcem vyzerať ako guľa na bowling s piatimi dierami.
Jedného dňa som sa postavila na váhu a na nej tri páťky. Zliezla som z nej dolu, postavila som sa znovu a opäť tam boli tie isté čísla. Na displeji váhy sa zobrazli dve písmena HI. Najprv som si myslela, že to znamená v slovenčine ahoj, ale pochopila som, že ta digitálna vec vyrobená v nejakom zapadnutom čínskom závode sa mi skrátka vysmieva. HI HI??? Dovtedy som nevážila 55 kíl a pri hmotnosti 55,5 som vedela, že ak to takto pôjde ďalej, tak budem mať depku nielen zo svojho veku, ale aj z váhy. Uznajte, že dve ťažké depky na zimu je príliš. Bolo 23 decembra a sviatky obžerstva za dverami. Mala som pred očami stoly prehýbajúce sa pod tonami stužených tukov a rafinovaného cukru. Napriek tomu som si povedala, že dosť už bolo predsavzatí typu, že začnem od prvého, od pondelku, od pondelku kedy je zároveň aj prvého (ideálny deň na nové začiatky), od Nového roku, od Nového roku 2015...Začnem zajtra!
A tak sok začala chudnúť na Štedrý deň. Moje stravovanie spočívalo v tom, že som zo stravy vylúčila sacharidy a uhľohydráty. Ježiško mi doniesol stepper a o zábavu bolo postarané. Prečítala som si zopár článkov, vyselektovala to podstatné a vyšiel mi z toho jasný záver - budem jesť potraviny s nízkym glykemickým indexom. Podľa môjho názoru je to to najlepšie, čo môžte urobiť pre svoje telo, tráviaca sústava Vám bude nesmierne povďačná... A úplne super je to, že sa môžete napchávať arašidovým maslom, čokoládou a slimákmi. Megamínusko dávam tomu, že som sa musela vzdať kávy. Vraj spôsobuje rezistenciu buniek voči inzulínu. Túto informáciu som pokladala za dôležitú do chvíle, kým som nezavoňala juhoamerickú plantážnú kávu. A keď už sme pri tom, treba mať hlavne pevnú vôľu. Vianoce boli veľkou skúškou, ale odolala som. Na večeru som jedla len kapra, na druhý deň tiež len kapra. Keď som chcela maškrtu, dala som si 70% horkú čokoládu s malinami.
Všetko išlo celkom jednoducho. Nejedla som ryžu, zemiaky, ani pečivo. Mäso som jedla so zeleninou, uprednostnila som paradajky. Skúsila som aj také veci ako celé zrná, ale nejak ma to neoslovilo, keďže zjavne nie som hydina. Keď som mala chuť na niečo dobré, dala som si polievkovú lyžicu arašidového masla. Večer som pila srvátku a pojedala som rôzne syry. Od siedmej do ôsmej som "stepperovala". Po mesiaci som mala o 5 kíl menej. Odvtedy je moja váha stále rovnaká, hoci už jem obed aj s prílohou a občas si dám aj buchtičky. Moja kolegyňa mi vravela, že Luna mi dodá silu a 12 hodín pred a 12 hodín po splne mám piť len ovocné a zeleninové šťavy. Ľahko sa jej vravelo, že musím vydržať, keď ona si popritom pochutnávala na údajne "ľahko stráviteľnom" obede. Ale myslím, že práve tomu vďačím za to, že nepriberám. Lunárny kalendár nie je taká hlúposť, ako som si doteraz myslela.
Ešte by som chcela schudnúť 3 kg. Ale už teraz je to veľmi príjemné, keď mi zákazníci vravia ako dobre teraz vyzerám a pýtajú sa, ako sa mi podarilo schudnúť.
V sobotu o 19.10 je zas spln. Luna, daj mi silu :)
Zopár odkazov diskutujúcim:
- obezita je vážny zdravotný problém a netrúfam si o nej hovoriť
- v tomto blogu rozhodne nikoho neurážam
- a áno milý Quo Vadis, zas píšem len o sebe :P
