Spoločnosť skamenela, čaká sa na rozprávkového hrdinu

Písmo: A- | A+

Keď v rozprávke niekto skamenie, je to preto, že bol podvedený, oklamaný, začarovaný alebo proste len nemal dosť odvahy postaviť sa svojmu strachu. A tak sa čaká na nebojácneho hrdinu, záchrancu.

Lenže aj hrdina čelí na svojej ceste mnohým prekážkam. Zlé sily sa hrdinu snažia odradiť, zastrašiť, oklamať, skamenieť, naviesť na nesprávnu cestu (ktorá sa samozrejme javí ako tá najsprávnejšia). 

Avšak hrdina na svojej ceste postretne mnoho bytostí, signálov, znamení, ktoré je schopný rozpoznať jedine vďaka tomu, že je vnímavý voči svojim pocitom. Ak sa mu niečo nepozdáva, skúma to. Od začiatku sa snaží využívať všetky svoje schopnosti, ktoré má, aby sa dostal, kam potrebuje. 

Väčšina rozprávkových hrdinov však nemá na začiatku vôbec nič a žiadne výnimočné schopnosti. Sú otrhaní, zabudnutí a chudobní. Iné teda neostáva, hrdina sa musí spoliehať na to jediné, čo má. Na svoje pocity. Je mi to príjemné? Môžem uveriť tomuto tvrdeniu? Ako sa v tom cítim? Čo by som potreboval, aby som si bol istý? Ako by to malo byť, aby som bol spokojný? Čo môžem urobiť ja? Ako môžem prispieť a zmeniť to?

Ako veľmi ešte potrebuje naša spoločnosť byť zabudnutá, otrhaná, klamaná, podvádzaná, ako veľmi musí byť holá, aby jej už nič neostalo, a tak sa mohla konečne začať spoliehať na to jediné, čo má, na svoje pocity? Myslím tým každého a jedného z nás, pretože my sme spoločnosť. Milý hrdina / hrdinka, ako veľmi holý/á potrebuješ byť, aby si začal/a využívať to jediné, čo máš, svoje vnímanie?

Hrdina je v podstate celú dobu vydaný napospas osudu. A tak mu opäť neostáva iné, len veriť, že všetko je tak, ako má byť. Že o všetko, o čo sa sám nedokáže postarať, je postarané inak. Ovplyvňuje len to, čo ovplyvniť dokáže. 

Milá spoločnosť, ako veľmi ešte musíš byť vydaná napospas osudu, aby si konečne začala dôverovať a prestala sa strachovať? Je to o tebe, milý hrdina / hrdinka...

Hrdina sa bojí. Veď je to obyčajný človek (presne ako ty). Rozdiel je však v tom, že hrdina, vydaný napospas osudu, verný svojej pravde, svojim pocitom, svojim hodnotám, nemôže inak, ako svoj strach prekonať. Potrebuje sa dostať do cieľa. Postaví sa svojmu strachu. Prekoná ho, lebo sa mu pozrie do očí. Pomenuje ho. To, čo strach v rozprávke pôvodne symbolizovalo (drak, škriatok, ježibaba), mu nakoniec buď začne slúžiť, alebo to ako strach umiera. 

Milá spoločnosť, akého veľkého strašiaka ešte potrebuješ nad sebou mať, aby si sa konečne postavila svojmu strachu? Je to o tebe, milá hrdina / hrdinka…

Hrdina sa na svojej ceste o sebe toho toľko dozvie, naučí, pochopí, že prakticky už nie je možné ďalej hovoriť iba o tom, že by zachraňoval niekoho iného. V skutočnosti vďaka svojim pocitom, dôvere (že všetko je ako má) a odvahe (čeliť svojmu strachu) zachráni sám seba. Stáva sa bytosťou, ktorá je obdivuhodná, inšpiratívna a vnútorne mocná (v rozprávke symbolizovaná kráľom). Za odmenu získava mnoho ďalších benefitov adekvátnych svojej úrovni vedomia (krásnu princeznú, bohatstvo, nasledovníkov).

Hrdinské činy sa nezačínajú robiť vo veľkom. Hrdinské činy sa najlepšie trénujú vo vzťahoch. K tvojmu mužovi / žene, k tvojim deťom, blízkym, rodine, priateľom. Hrdina verí svojim pocitom, takže povie nie, keď nemôže pomôcť. Hrdina vníma svoje pocity. Pýta sa sám seba, čo by v danej situácii potreboval, aby sa cítil vyrovnane. 

Hrdina takisto verí, že veci sa dejú tak, ako majú. Nepotrebuje riešiť ostatných a okolie, a čo si kto pomyslí, a kto by čo mal a nemal, atď...Hrdina mení to, čo vie, nemíňa sily riešením toho, čo je z jeho pozície nevyriešiteľné. Dôveruje. Každý má vždy to, čo potrebuje. 

Hrdina je ochotný pozrieť sa aj na to, čoho sa bojí. Skúma, pátra, pýta sa, uvedomuje si. 

Hrdinstvo sa aplikuje na obyčajných malých každodennostiach, ktoré sa nám dejú od rána. Nezachraňuj svet. Zachráň seba. Urob, aby si bol vyrovnaný a spokojný (ba priam až šťastný). Urob si láskyplné vzťahy. Obklop sa úprimnými ľuďmi a teš sa z každej drobnosti. To je hrdinstvo, ktoré dokáže málokto. Preto si myslíme, že hrdinovia sú len v rozprávkach. Ale opýtajme sa...kto a na základe čoho vymyslel rozprávky? Nie je to len šifrovaná múdrosť odveká? 

Rozprávka končí tak, že z hrdinských činov nakoniec benefituje celá spoločnosť. Aj skameneliny zrazu ožijú, vrátia sa k sebe a učia sa od hrdinu tiež vnímať samých seba, aby už nikdy nemuseli skamenieť...

Tak čo, koľko hrdinov naša spoločnosť má?

Rozprávkovo, romanticky a hrdinsky,
Kamila

Skryť Zatvoriť reklamu