Písmo:
A-
|
A+
Ďaleko od ľudí,
na samote ticha,
padla hviezda moja,
ťažko sa jej dýcha.
Bolestné výdychy
derú sa jej z hrude,
pery jej šepkajú:
„čo len so mnou bude.“
Ruky roztrasené,
nohy necíti si,
duša roztrhaná
a srdce len prosí.
Zľutujte sa ľudia,
zabite ju teraz,
okúsila strašnú
bolesť krutú neraz.
V mukách je skrúcaná,
teplota telo trhá.
Nemyslí na život,
temnota tieň vrhá.
Nevidí už svetlo,
necíti už vášeň,
tak ju prosím zabi,
úzkosti jej zažeň.
Skonči to trápenie,
privolaj jej pokoj.
Nemysli na život,
sebeckosť si pokor.
