Okolo tváre ľudí, nie sú mi známe,
všade smiech znie, ale nie je tam
Každý sa snaží každého mať rád
Ale vládne tu klamstvo a klebeta.
Človek dozvie sa, čo robil včera,
keď doma v pyžame filmy pozeral,
prípadne kadiaľ chodí, koho ľúbi,
všetko len z toho, že šťastie na tvári mal.
A život beží ďalej, dni nepočítaj
Nový deň s novou informáciou
- už máš druhého, ale srdce zlomené vraj.
Celkom je to kruté voči ostatným.
Úbohý chlapec, iba trpí, nemôže za to
On to vraj nechápe, že všetky ho chcú
Nerozumie, nemiluje, nechce, ale iný plán
má s nim život sám, ktorý ukáže mu.
Príde nový deň, noví ľudia v ňom
Všetci čakajú, čo povieš, lebo videli.
Počuli, kto si, čo hovoríš a chceš,
čakajú na činy a ty sám asi tiež.
Aj ja chcem niečo povedať, iba o sebe.
Milujem, ale život čo ponúkne mi,
nie je tam iný chudák muž, ktorý nechce,
či bráni sa a beznádejne túži ujsť.
Potrebujem, ale len kamaráta pri sebe,
ktorý pochopí ma, vypočuje, to je všetko.
Nemám ďalší záujem v živote riešiť niečo.
Nemám plány nijaké, chcem iba žiť a byť.
Tak prečo o mne tárate, ľudia, kto ste vlastne?
Nepoznám vás, nehovorím tajomstvá,
ale o mne viete najviac, kde som, čo robím,
aj keď sama knihy čítam doma v posteli.
Život je taký, on vás posmelí,
ale načo klamstvá hovoriť?
Nechceli ste byt kamaráti, opora?
Túžiaci každý deň iba zradiť.
