Tak to skúšam na pracovnom trhu aspoň v tom, v čom mám už nejakú prax. Takto som sa prihlásila aj na pracovný inzerát spoločnosti XY, ktorá hľadala asistentku.
„Dobrý deň, hovorím so slečnou Klimentovou?“ opýtal sa ma jedného obyčajného dňa hlas v telefóne.
„Áno, dobrý deň“ odpovedala som v napätí, čo bude nasledovať.
„Tu je XXX zo spoločnosti XY. Chceli by sme vás pozvať na osobný pohovor do našej spoločnosti. Mali by ste záujem?“
„Áno samozrejme“, rýchlo som odpovedala akoby zo strachu, že si to pani na druhom konci rozmyslí a mne ostane v ušiach doznievať len tu-tu-túúú.
Tak sme sa teda dohodli na piatok, 8.00 hod., kdesi v Bratislave. Názov ulice mi nehovoril nič. Neskôr som zistila, že je to na samom konci Rače a chodí tam len jeden autobus, aj to v hodinových intervaloch.
Nevadí, idem skúsiť, povzbudzovala som samu seba. Vyrazila som teda v piatok ráno o 2 hodiny skôr v nádeji, že sa tam aj napriek rannej špičke dostanem načas. Nepodarilo sa. Cesta čistého času na miesto určenia 2:18 min.
Ale pani personalistka bola milá. Tvárila sa, že jej to 18 min. meškanie vôbec nevadí, aspoň mala čas vychutnať si rannú kávu a prečítať topky na internete. Usadili sme sa v útulnej rokovačke, kde bolo na stole pár papierov a stolový počítač. Najprv ma milá pani personalistka vyzvala aby som jej porozprávala niečo o sebe. Tak som spustila: „Prax na pozícií asistentky 1,5 roka, prax na pozícií recepčnej vo finančnej inštitúcií 2,5 roka. Študijný program Work and Travel USA 4 mesiace.“ Spomenula som ešte svoje štúdium a nejaké tie záľuby.
„Uhm a kde sa vidíte tak o 5 rokov?“ opýtala sa po chvíli ostrieľaná personalistka.
„Najradšej na pozícií PR manažéra“ povedala som suverénne. Nech je od začiatku jasné, že viem čo chcem a kam to chcem dotiahnuť.
„Dobre, teraz vám poviem niečo o pozícií, ktorú momentálne obsadzujeme.“ A tak mi pani personalistka porozprávala, že ide o pozíciu asistentky na polovičný úväzok. Náplňou práce je vykonávať všetky úlohy podľa pokynov nadriadeného. Háčik bol v tom, že v tomto prípade neexistoval konkrétny nadriadený. Skrátka budúca asistentka by bola k dispozícií všetkým oddeleniam vo firme, od oddelenia technického, cez logistiku až po uvítanie návštev pre pána generálneho. Kto by s niečím potreboval pomôcť, niečo vybaviť alebo niekam zavolať, obrátil by sa na „slečnu pre všetko“.
„Ponúkaný plat na danú pozíciu je 300 eur brutto,“ povedala tá milá pani nakoniec. Mzdová kalkulačka v mojej hlave začala rátať čistú mzdu, pripočítala k tomu aj nevýhodnú dopravnú infraštruktúru a zohľadnila tiež nejasné pracovné kompetencie a výsledok bol značne negatívny. Z mojej strany sa teda pohovor skončil.
Pani personalistka sa však rozhodla dokončiť naše stretnutie so všetkým čo k dobrému pohovoru patrí a vybalila na mňa 5 stranový test z angličtiny a 10 úloh v exceli. Tak som to teda absolvovala. Začala som si pripadať ako na skúške v škole.
Keď mi o pár dní prišla mailom odpoveď, že dali prednosť inému kandidátovi, iba som sa pousmiala. To ma už čakal ďalší pracovný pohovor, tento krát na pozíciu recepčnej v luxusnom hotely.
