Všetci uchádzači si mali na osobný pohovor priniesť výpis známok počas celého štúdia, poprípade index. „To myslíte vážne?“, opýtala som v miernom šoku. Bola som na všelijakých pohovoroch, ale s týmto som sa teda ešte nestrela.. „Ja viem, že je to taká neštandardná požiadavka, ale klient na tom trvá“, vysvetlila mi pani personalistka. Pokúšala som sa predstaviť si svojho budúceho zamestnávateľa, ako sedí za veľkým stolom z dubového dreva, pohodlne sa opiera vo svojom koženom kresle a listuje si môj index. „Slečna, ako to, že viete ústavné právo na D? Ale vidím, že kresťanský svetonázor za A, uhm...“
Žiaľ, pre školské povinnosti som sa toho pohovoru nemohla zúčastniť. Bolo mi to naozaj ľúto, chcela som vedieť, ako by ma môj potenciálny zamestnávateľ ohodnotil na základe známok z indexu. Asi je to teda v niektorých firmách podstatné, aký prospech dosahoval ich budúci zamestnanec počas štúdia. Či sa na základe toho dá odhadnúť jeho pracovný výkon a zvládanie jednotlivých úloh, tým si už nie som taká istá.
„Vchádzate na pracovný trh vo veľmi ťažkej dobe a uplatnenie vo vašom odbore sa vám bude hľadať ešte ťažšie“, povedal raz na prednáške jeden z našich profesorov. „Ale držím vám všetkým palce“, dodal povzbudivo. Ja som si za posledné mesiace prešla niekoľkými pohovormi, vypĺňala testy, hrala modelové situácie, komunikovala v dvoch cudzích jazykoch, rozprávala o svojich silných a slabých stránkach či motivácií stále dookola. Určite ma to posilnilo a myslela som si, že už ma nič nemôže prekvapiť. Nuž, mýlila som sa. Môže.
