Potenciálny volič, ktorý si prezrie kandidačné listiny politických strán, na popredných miestach zbadá známe mená. U niektorých potenciálnych voličov môže táto skutočnosť vyvolať nezáujem o voľby, nakoľko sa nemusí stotožniť so známymi menami, aj napriek tomu, že politická strana je mu ideovo blízka. „Pre demokraciu je nebezpečnejšie, ak občan voľby nielenže odignoruje, ale definitívne sa prestane zaujímať o správu vecí verejných. Občianska apatia je však základným predpokladom na vznik totalitného režimu. Demokracia môže fungovať len v prostredí, kde občania aktívne zasahujú do politického diania. Nezáujem verejnosti o kontrolu spoločenského diania môžu politici využiť v prospech posilňovania vlastných výhod na úkor občianskych práv a slobôd. Nízka voličská účasť navyše nahráva do karát extrémistickým stranám s neobyčajne disciplinovaným voličským elektorátom.“ (http://sk-forum.sk/uploads/tx_tmarticle/Preferencnym_hlasovanim.pdf). Pre túto skupinu potenciálnych voličov je možným riešením ich účasti na voľbách preferenčné hlasovanie, v médiách nazývané aj „krúžkovanie“.
Aj kvôli rozdielom v kultúre a z toho vyplývajúcich nezhodách medzi regiónmi a presadzovaním kandidátov najmä z hlavného mesta na kandidačnú listinu, je dôležité využiť vo voľbách regionálny princíp a teda voliť kandidátov z regiónu, v ktorom volič žije. Problémy občanov na východe Slovenska najlepšie poznajú a dokážu riešiť poslanci z východu Slovenska, nie z Bratislavy. Rovnako to môžeme tvrdiť aj o kandidátoch z rôznych menšín, či už Rómoch, Rusínoch, alebo zástupcov náboženských skupín. Preferenčným hlasovaním môže volič zmeniť poradie na kandidačných listinách a zvoliť si do Národnej rady Slovenskej republiky kandidátov, ktorých preferuje.
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010 sa riadili Zákonom č. 333/2004 Z.z. z 13. mája 2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z.z., zákona č. 192/2007 Z.z., zákona č. 445/2008 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č 126/2009 Z.z., zákona č. 58/2010 Z.z., zákona č. 266/2010 Z.z. a zákona č. 204/2011 Z.z. O preferenčnom hlasovaní pojednáva § 30 odsek 5 predmetného zákona: „Po tom, čo volič dostal hlasovacie lístky a obálku, vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V priestore na úpravu hlasovacích lístkov vloží volič do obálky jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť, ktorému z kandidátov dáva prednosť. Na iné úpravy hlasovacieho lístka sa neprihliada.“ O podmienkach získania mandátu poslanca pojednáva § 43 odsek 5 predmetného zákona: „V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.“
Do úvahy vezmem výsledky volieb bez ohľadu na neskoršie obsadenie vysokých štátnych funkcií kandidátmi politickej strany vylučujúcich súčasné pôsobenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Len v prípade samotnej politickej strany Sloboda a Solidarita by došlo až k štyrom zmenám v zložení Národnej rady Slovenskej republiky, ak by pri preferenčnom hlasovaní bolo zrušené trojpercentné kvórum a poslancami Národnej rady Slovenskej republiky by sa kandidáti stávali na základe počtu hlasov vo voľbách. Čo sa týka percentuálneho vyjadrenia, jedná sa o vyše 18 %-nú zmenu oproti pôvodnému zloženiu.
Na záver uvediem príklad, ktorý sa môže za výnimočných okolností udiať. Politická strana Sloboda a Solidarita dostala v roku 2010 vo voľbách 307.287 platných hlasov. Týmto výsledkom získala 22 mandátov (ŠÚ SR, Výsledky prednostného hlasovania, 2010). Ak by každý volič dal len jeden preferenčný hlas rovnomerne pre každého z kandidátov na miestach 23-150 a tým pádom by žiaden z kandidátov nezískal 3 % preferenčných hlasov (teda min. 9218 hlasov) potrebných na zvolenie za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, kandidátom na prvých dvadsiatich dvoch miestach kandidačnej listiny by nebolo potrebné získať žiaden hlas na to, aby sa stali poslancami Národnej rady Slovenskej republiky.
Síce čistá utopická hypotéza, ale...
...ale nie je to trochu divné? :)
