Vskutku tento bežný človek nemá čas byť sám sebou. Nemá čas premýšľať, lebo za neho premýšľa Führer. Bežný človek nie je schopný nebyť bežným človekom a vytvárať stopu, nie nasledovať cestu. Chce byť silný ako jeho Führer, ale je príliš lenivý, aby to dosiahol, tak sa radšej nechá viesť. Bežný človek je v stáde jedným z mnohých, cíti sa v ňom silný. Má strach nebyť niekam zaradený, najlepšie do, čo najväčšej skupiny ľudí (stáda).
Celkovo tento bežný človek je primitívny a to Führerovi vyhovuje. V histórii ľudstva Führerovia vždy najviac oslovovali bežných ľudí, oslovujú a vždy budú oslovovať. Ale možno raz, niekedy v budúcnosti, možno nastane deň, keď primitivizmus ľudí pominie. A Führer sa usmievať prestane, ako mu hlupáci naleteli.
A čo tak vystúpiť zo stáda už teraz?
