Napriek tomu, že princíp konkurencie na úrovni bežne dostupných tovarov a služieb je pre spotrebiteľa ľahko pochopiteľný a vítaný, pri správe takého kritického statku s dopadom na všetky oblasti hospodárstva, akými sú peniaze, sa v moderných ekonomikách prekvapivo stala prirodzená distribúcia zodpovednosti neželaným javom. Inak povedané, prirodzený proces peňažnej výmeny je v súčasnosti štandardne regulovaný zásahmi zo strany monopolnej centrálnej banky, t.j. úzkej skupiny ľudí s obmedzenými schopnosťami jemnej regulácie tak komplexného organizmu, akým je voľný trh. Nie je prekvapením, že takáto regulácia na spôsob kobercového náletu je sprevádzaná potácaním sa finančných trhov medzi fázami extrémneho prebytku a extrémneho nedostatku finančných zdrojov. Po analogické príklady nie je nutné chodiť ďaleko, pretože presne na tejto všeobjímajúcej centralizovanej regulácii pohorelo aj centrálne plánovanie socialistického hospodárstva. Centrálne banky z hlavnej zodpovednosti za vznik cyklov na finančných trhoch usvedčuje okrem iného aj fakt, že svet vo veľmi dlhom období pred vznikom prvej centrálnej banky žiadne finančné krízy nepoznal.
Kríza peňažného trhu, ktorej sme v súčasnosti pozorovateľmi a účastníkmi, má v porovnaní s jej predchodkyňami špecifickú príchuť. Kým krízy z minulosti spôsobené deformačnými praktikami centrálnych bánk štátov mali dosah takmer výhradne na území ich pôsobnosti, súčasná kríza má vďaka globalizačnému efektu naštartovanému koncom minulého storočia vážny dosah na chod finančných trhov v celosvetovom merítku. Americká centrálna banka sa nenápadne v priebehu posledných desaťročí stala de facto svetovou centrálnou bankou výrazne ovplyvňujúcou celosvetový tok peňazí, čím sa akékoľvek zásahy do trhu v jej réžii stali oveľa rozmernejšie a nebezpečnejšie ako kedykoľvek v minulosti. Táto kríza je zatiaľ najväčšou zaznamenanou krízou finančného trhu, no v súvislosti s trendom kontinuálnej globalizácie dlhodobo najväčšou určite nezostane. Jednotlivé finančné trhy sveta sa totiž vzájomným zlaďovaním dostávajú do akejsi rezonancie, vďaka ktorej sa kedysi geograficky izolované poryvy na trhoch postupne transformujú na globálne synchronizované expanzie a recesie ozrutných rozmerov a extrémnych následkov.
Nie je to otázkou tohoto roku, ani tohoto desaťročia. No tak, ako dokázateľne zlyhala centralizovaná správa ekonomických vzťahov v iných odvetviach, tak zo svojej pozície budú musieť ustúpiť v budúcnosti vydláždenej čoraz deštruktívnejšími finančnými šokmi aj centralizovaní regulátori finančného sektora. Definitívnym zánikom centrálnych bánk, tak ako ich poznáme dnes, sa ľudstvo po relatívne krátkej historickej prestávke prebudí do sveta, v ktorom bude termín "finančná kríza" opäť neznámym pojmom.
