Dookola opakovaný argument, že SaS nemá politicky skúsených ľudí na obsadzovanie vládnych postov vyznieva zaujímavo najmä v kontexte toho, že voliči v tohtoročných parlamentných voľbách volili stranu SaS aj práve preto.
Ministerstvo obrany je rezort, ktorý je obvykle vnímaný ako reprezentatívny subjekt voči vonkajším bezpečnostným štruktúram. V jeho vnútri pod pokrievkou utajovaných skutočností neprístupných verejnosti tak nepozorovane celé veky vyhníval systém hospodárenia s verejnými prostriedkami a vďaka takejto účinnej kamufláži sa doteraz nikto ani neodvážil prevetrať tento náš potuchnutý národný muničný sklad.
Teraz, keď sa objavil človek, ktorý sa s plnou vážnosťou a zodpovednosťou ujme tejto neľahkej úlohy, keď sa objavil človek, ktorý nie je dlhodobo vedený skúsenými harcovníkmi v oblasti rozkrádania na tomto rezorte a ktorý konečne absolútne nemá byť prečo poplatný zbrojárskej lobby, tak teraz sa okolo neho rozpútala cieľavedomá antikampaň zatieňujúca všetky ostatné nominácie. Ak vo svojej pozícii nebude konať v súlade s verejným záujmom, kritiku a vyvodenie dôsledkov si bez servítky zaslúži. Nie však skôr a nie na základe domnienok, výmyslov a výsmechu jeho životných skúseností.
Nikto nie je dokonalý a aj ja mám voči Ľubovi zopár výhrad, no jednoznačne sa netýkajú pochybností o tom, že by sa svojej úlohy nezhostil s pevným a úprimným odhodlaním zjednať v našich obranných líniách nápravu. Podkladanie polien pod jeho nohy ešte pred tým, ako bol vôbec do pozície menovaný a skôr než mohol preukázať, čo v ňom je, rozhodne nie je nasledovaniahodným aktom, hoci by sa jednalo o kohokoľvek iného.
Netvrdím dopredu, že určite bude dobrým ministrom. Nikto však nemá právo dopredu tvrdiť ani to, že bude ministrom zlým. Kľudne sa totiž časom môže ukázať, že jeho nominácia na ministra obrany bola to najlepšie, čo sa tomuto rezortu za celý čas jeho existencie mohlo prihodiť.
