Liberálny dom
Myšlienka zriadiť Liberálny dom sa zrodila už pred voľbami a jej zámysel bol zjednotiť čo najviac liberálnych inštitúcií pod jednu strechu. Na tejto myšlienke akejsi zastrešujúcej verejnej inštitúcie pochopiteľne nebolo nič zlé, protiprávne alebo neetické, a aj preto si získala širokú podporu v rámci strany.
V rámci jej realizácie v týchto dňoch sa však vyskytli malé nedostatky pri výmene informácií, a tak sa v médiách objavili správy vydávané za fakty skôr, než boli vôbec vnútri strany prediskutované. Výsledok je ten, že napriek tomu, že väčšina poslancov SaS neprejavila záujem o prenájom kancelárií za daných okolností, médiá a celá verejnosť nás tam všetkých už videli nasťahovaných.
Čo je na tejto kauze snáď najpozoruhodnejšie je skutočnosť, že k danej téme si médiá vyžiadali vyjadrenie od snáď úplne všetkých okrem samotných dotknutých osôb - poslancov za SaS, ktorých sa na ich potenciálny záujem o takéto priestory akosi opýtať zabudli. To by sa ale obviňovanie poslancov SaS zo zrady na voličoch potom mohlo minúť účinkom.
Facebook v rokovacej sále
Ešte pred voľbami sme si dali v SaS záväzok, že budeme iní ako tí pred nami a že sa nebudeme tváriť, že takmer prázdna rokovacia sála, ako ju poznáme z televíznych prenosov, je úplne normálnym prejavom úcty voči rečníkom.
Aký je výsledok? Ako jediný poslanecký klub sme v rokovacej sále zastúpení po celý čas takmer všetci, zatiaľ čo ostatných by ste občas napočítali na prstoch jednej ruky. Všimli si to poniektorí novinári, všimli si to predstavitelia vlády a zástupcovia ostatných poslaneckých klubov nám tak pravidelne pripomínajú, že celý čas tam sedieť nie je normálne. Okrem toho starí poslaneckí harcovníci stále šomrú na prítomnosť kamery, ktorá ich sníma pri podpisovaní prezenčných listín a nemôžu sa tak nechať podpísať niekým iným. No a samozrejme najobľúbenejší a najdôveryhodnejší politik na Slovensku sa za peniaze daňových poplatníkov ukázal ako poslanec a podpredseda NR SR v rokovacej sále počas minulého týždňa iba na jeden a aj to nie celý deň.
Na to, aby sme mohli zvládnúť nápor nových informácií je internet naozaj veľmi dôležitým pomocníkom. Ako inak si môžete ako nováčik overiť, či rečník naozaj hovorí pravdu a ako môžete okamžite reagovať vo faktickej poznámke bez toho, aby ste si fakty napríklad o jeho hlasovaní v minulom období ku danej téme nevedeli promptne vyhľadať?
Pre médiá je veľmi jednoduché pobúrene napísať, že poslanci počas pracovnej doby surfujú a fejsbukujú. Keby sme však išli od prípadu k prípadu, zistíte, že okrem facebooku sledujú stránky NR SR, čítajú si príslušné zákony, overujú si kritiky priamo v dokumente programového vyhlásenia vlády alebo čítajú vnútroparlamenté informačné emaily.
Ja facebook napríklad počas zasadnutia nepoužívam, ale chápem kolegov, ktorí tak počas občas neuveriteľných rečníckych výplodov opozície činia. Čo však nechápem je, že namiesto toho, aby sa médiá navážali do poslancov, ktorí počas schôdze robia bohviečo a bohviekde, radšej budú ostreľovať prítomných poslancov SaS kvôli notebookom, ktoré sú bežným pracovným nástrojom aj v iných povolaniach.
Aby bolo ale úplne jasné, týmto sa vôbec nesťažujem na samotnú prácu poslanca. Doteraz som vždy pracoval v súkromnej sfére, takže mi neprichodí zvláštne ani to, že už v prvom týždni výkonu verejnej funkcie som zažil deň, kedy som nemal čas ani ísť na obed a celý deň som bol na jednej višňovej šatôčke. Neprichodí mi zvláštne ani to, že som v uplynulom týždni stihol doma jedine pár hodín spánku, pretože to akceptujem ako prirodzenú súčasť výkonu tejto verejnej funkcie s neobmedzenou pracovnou dobou.
Čo ma však naozaj zaráža, je hádzanie poctivých poslancov do jedného vreca s tými, ktorí majú z parlamentu prázdninový tábor. Toto nie je o fňukaní nad nespravodlivosťou. Toto je o tom, že ak výkonného mladého koňa ušľaháte bičom, napokon si budete musieť vystačiť so starou flegmatickou herkou.
