Žijeme v spoločnosti, v ktorej je zaručená možnosť vyjadriť sa vo voľbách podľa vlastného vedomia a svedomia. Môžeme si vybrať z našich vlastných radov, kto a ako bude hájiť záujmy nás všetkých. Bez zbraní, bez násilia, bez krviprelievania.
Pritom kvôli tomu, aby sme mali vlastný štát, aby sme neboli v područí iných, aby sme si sami mohli o našom osude rozhodovať, kvôli tomu naši predkovia neraz museli obetovať aj život. Verili, že raz ich odvaha bude ocenená a ich odkaz spolupatričnosti pochopený.
Možno to znie pateticky, malicherne, ničotne, smiešne a starosvetsky, ale dar, ktorý sme od našich predkov dostali, nie je v dnešnom svete vôbec samozrejmosťou. Stále existujú krajiny, kde ľudia aj dnes bojujú so zbraňou v ruke o to, aby slobodne mohli vyjadriť svoj názor, kde padajú ranení na barikádach v snahe ubrániť svoje základné ľudské práva a kde zatratení považujú slobodné voľby za nekonečne vzdialený sen.
Zajtra, v sobotu 12.6.2010, prosím, neseďte doma a choďte voliť. Aj keď neveríte politikom, aj keď neveríte sľubom a aj keď neveríte, že voľby niečo zmenia. Choďte voliť s hrdosťou preto, lebo môžete. Preto, aby aj tí, ktorí prídu po nás, mali byť na koho hrdí.
